HRADY A ZÁMKY - Hrad s najväčšími podzemnými priestormi a najstaršou lekárňou
Červený kameň je mohutný, dobre zachovaný hrad ležiaci v chotári obce Častá v Malých Karpatoch. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1240. Začiatkom 16. stor. patril Turzovcom, od roku 1535 Fugerovcov. V roku 1583 ho kúpil Mikuláš Pálfi. V majetku jeho rodu zostal až do roku 1945. Pri prestavbe v prvej polovici 17 stor. hrad rozšírili. Bohatá maliarska výzdoba z tohto obdobia je pravdepodobne dielom talianskych majstrov. V druhej polovici 18. stor. vymenili klenby a postavili kamenný most. Po roku 1945 sa Červený Kameň stal majetkom štátu a bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zaujímavosťou je dômyselný systém vetrania vybudovaný podľa návrhu maliara Albrechta Dürera. V hrade je vzácne renesančné a barokové zariadenie, zbrane, keramika a obrazy. Nachádzajú sa tu lekáreň Zlatý orol, ktorá vznikla v roku 1649 a bola v činnosti ešte v roku 1750. Má bohatú rano barokovú výzdobu. K najkrajším miestnostiam patrí „salla terena“, kde sa v 19. stor. usporadúvali divadelné predstavenia. Od roku 1950 v hrade sídli múzeum nábytku.
Hrad známy najkrutejšou povesťou
Čachtický hrad, do ktorého dejín sa svojou krutosťou zapísala Alžbeta Bátoriová, známa ako Čachtická pani. Podľa legendy sa kúpala v krvi mladých dievčat, aby si zachovala krásu a mladosť. Považuje sa za najmasovejšiu vrahyňu na svete – údajne usmrtila až 600 mladých panien. Hrad postavili v polovici 13. stor. ako vojenskú pevnosť, ktorá mala zabrániť príchodu vojsk z Moravy. V roku 1273 ho napadol a ťažko poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Od 14. stor. často menil majiteľov. V časoch rozmachu feudálnej anarchie hrad obsadil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1467 tu väznili husitského veliteľa Jána Švehlu, ktorého neskôr popravili vo Veľkých Kostoľanoch. V 18. stor. pevnosť dobyli a vypálili kurucké vojská. Z tejto skazy sa hrad už nespamätal a odvtedy pustne. Dodnes sa zachovali múry palácov a opevnení pochádzajúce z pôvodného hradu z 13. a 14. stor., architektonické gotické detaily z prestavby začiatkom 15. stor. a renesančné detaily z prestavby v 16. a 17. stor.
Použitá literatúra
ONDREJKA K., Geografická encyklopédia. Rekordy Slovensko – Človek a spoločnosť. 2 vydanie. MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., Bratislava 2002, s. 136 – 137.
Pozri aj:
