HRADY A ZÁMKY - Najrozsiahlejší stredoveký hradný komplex
Spišský hrad s rozlohou 41 426 m² patrí k európskym unikátom. Vznikol na mieste slovanského hradiska. Písomne je doložený v roku 1209 ako kráľovský hrad pri tzv. Veľkej ceste, ktorá viedla z juhu k Baltskému moru. Bol sídlom spišského župana, po požiari v roku 1780 spustol. Hrad prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a jeho areál sprístupnili verejnosti v roku 1983. Stojí vo výške 634 m n. m. Na piatich nádvoriach sa nachádzajú zrúcaniny objektov z 13. až 17. stor. V románskom paláci a kaplnke je umiestnená expozícia archeologických nálezov. Spišský hrad spolu so súborom pamiatok v jeho okolí zapísali do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Pustý hrad – predpokladá sa, že jeho pôvodný rozsah bol dvakrát väčší, ako je rozloha Spišského hradu. Zachovali sa však len zvyšky múrov. Nachádza sa na konci nad ústím Slatiny do Hrona, necelé 2 km od Zvolena. Centrálnou stavbou hradu bola hranolová veža, o ktorej sa predpokladá, že mala 7 až 8 podlaží. Múry hradu boli miestami hrubé až 5, 5m. Hrad postavili pri dôležitej obchodnej ceste. Bol sídlom Zvolenskej župy, jednej z najväčších územnosprávnych jednotiek svojho času.
Najvyššie položený hrad
Hrad Liptov (993 m n. m.), ktorý sa nazýva aj Veľký hrad liptovský, či Liptovský Starý hrad. Nachádza sa v Chočských vrchoch. Hrad strážil starú vojenskú cestu na Oravu a do Poľska. Prvý písomný doklad o jeho existencii pochádza z roku 1262, keď sa spomína ako kráľovský majetok. Predpokladá sa, že leží na mieste predhistorického hradiska. Hneď od začiatku bol centrom Liptova a sídlom kráľovských úradníkov, zástupcov zvolenského kráľovského župana pre Liptov. V 15. stor. ho ovládal prívrženec husitov Peter Komorovský. Po potlačení bratríckeho hnutia v roku 1474 ho kráľ Matej I. Korvín dobyl a zničil. Pre ďalšie generácie sa z neho zachovali len ťažko identifikovateľné stopy hradných múrov, ktoré zvýraznil archeologický výskum.
Najzachovanejší vysoko položený hrad
Muráň (935 m n. m.). Leží na vrchu Cigánka na južnom okraji Muránskej planiny. Prvýkrát sa spomína v roku 1271. V jeho rozvalinách sa zachovali časti gotického hradu, renesančné obvodové múry a vstupná brána s vežou. Od 18. stor. je neobývaný. S históriou hradu je spojená legendárna Muránska venuša – Mária Séčiová, ktorá sa počas Rákociho povstania vyhlásila za kapitánku hradu a bránila ho.
Použitá literatúra
ONDREJKA K., Geografická encyklopédia. Rekordy Slovensko – Človek a spoločnosť. 2 vydanie. MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., Bratislava 2002, s. 134 – 135.
Pozri aj:
