Najstaršie mestské privilégia

Mestské privilégia Trnavy, ktoré jej udelil kráľ Belo IV. v roku 1238. Výsadná listina je najstarším zachovaným dokumentom tohto druhu. Napísaná je na pergamene, chýba jej však pečať, ktorú údajne odtrhli Tӧkӧliho vojaci. Sú v nej presne vymedzené práva a povinnosti mesta. V roku 1238 pravdepodobne dostala mestské výsady aj Banská Štiavnica, Zvolen a Krupina. Udelením privilégií sa zmenili na mestá nového typu. Ich obyvatelia boli vyňatí spod právomoci županov a získali samosprávu na čele s richtárom a mestskou radou.

Najstarší mestský erb

Erb Banskej Štiavnice, jedného z najstarších slovenských miest. Mestské výsady získala pravdepodobne v tom istom roku ako Trnava (v r. 1238, oficiálne sa však udáva r. 1241). V tom čase už Banská Štiavnica mala svoj erb, na ktorom je zobrazené opevnenie mesta a banícke nástroje.

Najstaršia mincovňa

Kremnická mincovňa, v ktorej sa už od roku 1328 razili uhorské groše – zlaté kremnické dukáty. Mince a medaily sa tu razia dodnes. Je najstarším nepretržite existujúcim podnikom na svete. V tom istom roku Kremnica získala mestské výsady a riadila sa právom Kutnej Hory. Z tohto českého mesta boli pozvaní prví minciari. Zlaté kremnické dukáty mali v Európe vynikajúcu povesť.

Najstaršia erbová listina udelená mestu

Erbová listina udelená Košiciam. Pochádza z roku 1369 (7. mája). Erb mestu udelil kráľ Ľudovít I. Veľký ako prvý panovník v Európe. Dovtedy panovníci udeľovali erby iba šľachtickým rodom. Košičania sa od bitky pri Rozhanovciach tešili výnimočnej kráľovej priazni a boli vo veľkej miere obdarúvaní privilégiami, čo blahodarne vplývalo na rozvoj mesta. Mestské práva Košíc sa rovnali právam udeleným Budínu.

Použitá literatúra

ONDREJKA, Kliment. Geografická encyklopédia. Rekordy Slovensko – Človek a spoločnosť. 2 vydanie. Bratislava: MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., 2002. s. 32-33.