TURČIANSKE DROBNIČKY
Atilov hrob
V Martine je mohyla, ktorú niektorí ľudia považujú za Atilov hrob. Atila bol hunský vojvodca, žil v rokoch 434 – 453. Podľa povesti ho pochovali na neznámom mieste v zlatej, striebornej a železnej truhle s obrovským pokladom.
Červená výsada
Turiec ako jediná zo slovenských stolíc mal zaujímavú výsadu: rokovací stôl bol obtiahnutý nie zvyčajným zeleným súknom, ale červeným. Turčania si tak uctili pamiatku svojich vyslancov Okoličániho a Rakovského, ktorých na sneme povstaleckej šľachty v mestečku Onod roku 1707 dorúbali šabľami. Stalo sa to preto, že Turčianska stolica sa postavila proti zhubnej politike vodcov povstania Františka II. Rákociho.
Čo je na tejto vete pravdivé a čo nie?
„Turci do Turca prišli popri Turci, na Turíce chceli dobyť hrad Turiec, ale v Turci iba napojili svoje turecké paripy.“
Na vete je pravdivé iba to, že Turci napojili svoje kone v Turci. Nie však v turčianskej rieke, ale v gemerskej. Na Slovensku máme totiž dve rieky s rovnakým názvom – Turiec. Do Turca Turci nikdy neprenikli.
ORAVSKÉ SPRÁVY
Jedným zo zdrojov biedy na Horniakoch bola neúrodnosť pôdy. Na Orave, Kysuciach či na hornom Považí jedna zasiata merica obilia vynášala dve merice úrod, obilie sa iba zdvojnásobilo.
Zemiaky na Slovensku ešte v polovici osemnásteho storočia nepoznali. V rokoch 1772 a 1781 bol v severných stoliciach taký hlad, že ľudia jedli aj kôru zo stromov.
V roku 1840 nastalo na Slovensku osem rokov trvajúce obdobie hladu. Za jediný rok zomrelo v okrese Námestovo a v Trstenej tisíc ľudí.
Za prácou do cudziny len v rokoch 1899 – 1913 odišlo z Oravy pätnásťtisíc vysťahovalcov.
Priehradný múr v Ústí nad Oravou je 291 metrov dlhý a 41 metrov vysoký. Za ním je vyše tristo miliónov kubických metrov vody.
Populárnym Oravcom sa stal Fero Zliatina. Tak si Oravci nazvali kovovú sochu pred hutným závodom, v ktorom vyrábali ferozliatiny (zliatiny železa s inými kovmi) so špeciálnymi magnetickými a elektrickými vlastnosťami.
Literatúra:
Ferko, V. Slovensko, moja vlasť. Bratislava: Národné literárne centrum, 1996, s. 28 . 35.
