TEKOVSKÝ TELEGRAF
... Pamiatky na osídlenie Levíc pochádzajú spred štyroch tisícročí (bronzové zbrane). Na vyvýšeninách v okolí mesta sa našli pozostatky slovanského osídlenia z čias Nitrianskeho kniežatstva.
Od osemnásteho storočia boli sídlom Tekovskej župy Zlaté Moravce. Prívlastok „zlaté“ dostala osada od potoka Topoľnica, v ktorej sa ryžovalo zlato. Dnes sú Zlaté Moravce „hlavným mestom“ výroby chladničiek na Slovensku. A Žiar nad Hronom „hlavným mestom“ – hliníka.
Kaštieľ v Topoľčiankach je národnou kultúrnou pamiatkou. Je v ňom umiestnené i múzeum starého nábytku. V zámockom parku je vyše tristo druhov vzácnych drevín.
Tekovský hrad bol strediskom najstaršieho hradného županstva na Slovensku. Zakladajúca listina svätobeňadického opátstva z roku 1075 je dokladom, že tekovské hradné županstvo sa rozvinulo už v 11. storočí. Hrad vznikol v roku 1321.
Keď v Hronskom Beňadiku založili opátstvo, kráľ Gejza I. daroval kláštoru aj niekoľko zlatníkov. Vyrábali kríže, prstene a rôzne iné šperky a klenoty pre panovníka, kňazov a šľachticov.
Koncom 16. storočia mal Tekov 212 sídiel, dve slobodné kráľovské mestá (Kremnica, Nová Baňa) a osem mestečiek, z ktorých sa vyvinuli Levice, Tekovské Lužany, Hronský Beňadik, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Vráble a Zlaté Moravce. Starý Tekov, sídlo stolice, upadol a zmenil sa na dedinu.
Pri Topoľčiankach ja najdlhší plot na Slovensku, ohradzuje zvernicu o rozlohe 12 tisíc hektárov. Žijú v nej muflóny (dovezené z Korziky), daniele, srny, diviaky a „jeho veličenstvo“ niekdajší kráľ európskych lesov – zubor európsky. Putifar, pradedo tohto stáda, sníva svoj zubrí sen postojačky v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
... V Skýcove je rytiersky zámok, v roku 1888 si ho dal postaviť Artúr Odescalchi. Spolovice čudák, spolovice prírodovedec. Viaceré rarity a minerály, ktoré nazbieral, sú v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach.
V Tekove majú svoje rodisko spisovatelia: Jozef Bob (1935) v Tekovskej Novej Vsi, Eleonóra Gašparová (1925) v Žitavanoch, organizátor slovenského vedeckého života, botanik a archeológ Andrej Kmeť (1841 – 1908) v Bzenici.
Literatúra:
Ferko V., Slovensko, moja vlasť. Národné literárne centrum, Bratislava 1996, s. 126.
