STRUČNE O HONTE

Názov Hont odvodzujeme od mena saského šľachtica Hunta, ktorému toto územie (po páde Veľkej Moravy) daroval uhorský veľmož Gejza. Jeho sídlo, hrad Hont, sa nachádza v Maďarsku neďaleko nášho mesta Šahy.

Prvá zmienka o Hontianskom hrade, sídle hradného (kráľovského) županstva, je z roku 1156. Od devätnásteho storočia boli stoličným mestom Šahy.

... Archeológovia vykopali sídliská dávnych ľudí v Ipeľskom Sokolci, Šahách a vo Veľkej Vsi nad Ipľom.

Koncom šestnásteho storočia bolo v slovenskej časti Hontu 166 ľudských osídiel. Z toho štyri kráľovské slobodné mestá – Banská Štiavnica, Banská Belá, Krupina a Pukanec. A štyri mestečká – Bátovce, Bzovík, Sebechleby a Šahy.

Pukanec kedysi vynikal baníctvom a neskôr, po vyťažení podzemného bohatstva, remeslami. Pracovali tu čižmári, kováči, hrnčiari. Najznámejší boli kolári, debnári a stolári, teda remeselníci dreva. Ešte po druhej svetovej vojne narátali v Pukanci 32 kolárov a 34 debnárov.

K rozvoju štiavnického baníctva prispeli nemeckí „hostia“. Začali sem prichádzať v dvanástom storočí, keď krajinu spustošili mongolské vojská. Priniesli vyspelú banskú techniku vhodnú i na hlbinné dolovanie.

V areáli lesníckej školy v Banskej Štiavnici je botanická záhrada so vzácnymi drevinami a rastlinami. Rastie tu najväčšia cezmína na Slovensku, jediný libanonsky céder a mohutná sekvoja vysadená v roku 1887. V hornej a spodnej záhrade je asi 160 druhov cudzozemských drevín.

Starú banícku minulosť kraja pripomína Slovenské banské múzeum a Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici.

Literatúra:

Ferko V., Slovensko, moja vlasť. Národné literárne centrum, Bratislava 1996, s. 119.