Kováčstvo a hrnčiarstvo na Slovensku
Kováčstvo sa na území Slovenska považuje za jedno z najstarších remesiel, zaoberali sa ním už Kelti. Archeologické nálezy kováčskych pecí dokazujú, že na prelome 8. a 9. storočia už bola na našom území rozšírená kováčska malovýroba. Kováči vyrábali predmety nevyhnutné pre každodenný život, ako napríklad sekery, nože, motyky, čakany a iné poľnohospodárske nástroje. V 19. a prvej polovici 20. storočia bolo kováčstvo vo vidieckom prostredí zamerané na výrobu a opravy poľnohospodárskeho náradia (motyky, pluhy, podkúvanie ťažného dobytka), nástrojov pre drevorubačov (sekery, reťaze, štipáky) a remeselníkov, dopravných prostriedkov (kovanie vozov, kočov, bričiek, saní), kovaných prvkov stavieb (kované mreže, okenice, dvere, kovania dverí a okien, petlice a pod.) a na opravy rôznych železných predmetov, kovaní a mechanizmov. Najvýznamnejším spracúvaným kovom bolo železo, ktoré sa získavalo zo železnej rudy.
Hrnčiarstvo patrí medzi najrozšírenejšie a najstaršie remeslá vôbec. Jeho začiatky siahajú do predhistorických dôb. Hrnčiari vyrábali najmä hlinené nádoby do domácnosti. Boli to najrôznejšie hrnce, hrnčeky, mliečniky, čutory, cedáky a odkvapkávače na syr, rajnice, misy, taniere, krčahy a džbány na nosenie potravín, zásobnice, banky na mútenie masla, pekáče, hlinené formy na pečenie, napájadlá pre hydinu, včelárske vykurovadlá, nádoby na výrobu sviečok, kahance, kalamáre, ba v niektorých našich mestách aj kachle a kachlice, kvetináče, vázy, hlinené píšťalky, hlinené hračky a figurálne predmety. Rozvoj hrnčiarstva a jeho osamostatnenie ako remesla súvisí s použitím rýchlo rotujúceho kruhu v 12. – 13. storočí. Najstarší písomný doklad o hrnčiarstve je z roku 1416. Prvý hrnčiarsky cech na Slovensku vznikol v Bardejove roku 1475. Podmienkou vzniku a rozvoja hrnčiarstva bol dostatok kvalitnej hliny. Aby zhotovené predmety pri vypaľovaní nepopraskali, do vymiesenej hliny pridávali trochu soli. Najznámejšími lokalitami v 19. storočí boli Modra, Brehy, Ľubietová, Beluj, Trstená, Hybe, Halič, Šivetice, Prihradzany, Licince, Meliata, Držkovce, Hrnčiarske Zalužany, Pozdišovce, Snina, Sabinov, Bardejov, Prešov, Levoča.
(Monika Srnková: Naše Slovensko, Nesvady: Foni book. 2015, s. 48 - 49)
