GALÉRIA RODÁKOV

V Tajove pri Banskej Bystrici sa narodil náš významný vynálezca Jozef Murgaš (1864 – 1929). Preslávil sa objavom bezdrôtovej telegrafie.

Tajovským rodákom je aj Jozef Gregor Tajovský (1874 – 1940).

Jozef Cíger – Hronský (1896 – 1960), spisovateľ, učiteľ, dlhoročný šéfredaktor časopisu Slniečko. Narodil sa vo Zvolene. Kto by nepoznal jeho utešené detské knižočky Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik a ďalšie? Zomrel v Argentíne. Jeho telesné pozostatky v lete 1993 previezli a uložili na Národný cintorín v Martine.

Ľudo Ondrejov (1901 – 1962) sa narodil v Juhoslávii, no vyrastal v Kostiviarskej neďaleko Banskej Bystrice.

Z Banskej Bystrice pochádza dramatik Ivan Bukovčan (1921 – 1975) a spisovateľ Peter Karvaš (1920).

Vo Zvolenskej Slatine sa narodili dve spisovateľky – Terézia Vansová (1857 – 1942) a Mária Ďuríčková (1919). Ján Beňo (1933) sa narodil v Slatinke.

Spisovateľ Ladislav Ťažký (1924) a dramatik Peter Kováčik (1936) sú z Čierneho Balogu. Básnik Ján Škamla (1930) je rodák z Vígľaša.

Z Dobroče pochádza zaslúžilý lesník Jozef Dekret-Matejovie (1774 – 1841) a literárny historik Ivan Kusý (1921). Alexander Matuška (1910 – 1975), literárny kritik a esejista, sa narodil vo Vlkanovej. Básnik Štefan Žáry (1918) v Ponikách. Ondrej Sliacky (1941), spisovateľ, dlhoročný redaktor a šéfredaktor Slniečka, sa narodil v Podlaviciach (dnes súčasť Banskej Bystrice).

Spisovateľka Klára Jarunková (1922) sa narodila v Červenej Skale. Deti si obľúbili najmä jej humorne ladený Hrdinský zápisník, staršej mládeži adresovala knihu Jediná, Tulák a ďalšie.

V Očovej sa narodil Matej Bel (1684 – 1749), ktorého pre nesmiernu vzdelanosť nazývali Veľkou ozdobou Uhorska. Dnes jeho meno nesie univerzita v Banskej Bystrici.

Jožko Rybár z Detvy, rezbár, fujarista, vyrábal najkrajšie fujary na svete...

Literatúra:

V. Ferko, Slovensko, moja vlasť. Národné literárne centrum, Bratislava 1996, s. 110.