Fakty z náboženského života z 20. storočia na Slovensku
Spišský biskup Sándor Párvy suspendoval ružomberského farára Andreja Hlinku za jeho aktivitu v Slovenskej ľudovej strane počas parlamentných volieb (1906). V Hlinkovej rodnej obci Černová došlo pri posviacke nového kostola k streľbe do veriacich, pričom 15 zastrelili a 80 ranili (1907). Po vzniku Československej republiky obviňovali katolíkov z nadržiavania habsburskej monarchii. Zrušilo sa povinné vyučovanie náboženstva, odstraňovali sa kríže a zrušili sa niektoré cirkevné sviatky. Ústavodarné zhromaždenie ČSR prerokovalo, ale neschválilo návrh zákona o rozluke cirkvi a štátu (1920). Vzťahy medzi ČSR a Svätou stolicou sa narušili po okázalých oslavách Jana Husa (1925), ale po príchode nového nuncia sa normalizovali, čo vyústilo do podpísania Modu Vivendi (1927). Pápežským dekrétom Celebre apud gentem Slovacam bola vyhlásená Sedembolestná Panna Mária za patrónku Slovenska. Pápež Pius XI. v encyklike Mit brennender Sorge (1939) odsúdil ideológiu a prax nemeckého národného socializmu a v encyklike Divini Redemptoris odsúdil ateistický komunistický režim (1939). Oba totalitné režimy potláčali slobodu indivídua a uplatňovali si právo zasahovať aj do osobných záležitosti občanov. Zvlášť kruto postupovali voči cirkvám (najmä katolíckej) komunistické režimy. Po roku 1948 v ČSR režim zakázal katolícke spolky, zastavil cirkevnú tlač, zlikvidoval rehole, zabral kláštory (tzv. akcia K) a internoval rehoľníkov. Vo vykonštruovaných procesoch odsúdili na dlhoročný žalár viacerých významných predstaviteľov katolíckej cirkvi. Na tzv. prešovskom sobore (1950) bol vyhlásený oficiálny prestup gréckokatolíckych veriacich na pravoslávnu vieru (tzv. akcia P). Štát prevzal dozor nad cirkvami. Odpoveďou bol vznik tzv. tajnej cirkvi v katolíckom disente, ktorej významným predstaviteľom sa stal biskup Ján Korec. V roku 1968 bola opäť povolená činnosť gréckokatolíckej cirkvi. V 70. rokoch v celej ČSSR zostávalo neobsadených až 13 biskupstiev. Úrady založili režimistickú organizáciu Pacem in terris. Pápež Pavol VI. zriadil v roku 1977 apoštolskou konštitúciou Qui divino samostatnú slovenskú cirkevnú provinciu. Dňa 25. marca 1988 sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave za účasti asi 10 000 veriacich konala tzv. sviečková manifestácia za náboženskú slobodu a občianske práva. Polícia ju brutálne potlačila. V júli 1989 Ján Pavol II. vymenoval Jána Sokola za arcibiskupa a metropolitu slovenskej cirkevnej provincie.
Po novembri 1989 sa cirkvi na Slovensku môžu opäť slobodne rozvíjať. V septembri 1993 NR SR schválila zákon O zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v čase komunistického režimu. V roku 1995 vzniklo na Slovensku popri bratislavsko-trnavskom (na čele s Jánom Sokolom) aj druhé arcibiskupstvo – košické na čele s Alojzom Tkáčom. Pápež Ján Pavol II. v 90. rokoch a začiatkom 21. storočia až trikrát navštívil Slovensko (1990, 1995, 2003). V roku 2001 uzavrela SR zmluvu s Vatikánom. V roku 2002 uzavrel štát zmluvu s registrovanými cirkvami a náboženskými spolkami v SR.
Andrej Hlinka (1864 – 1938) – najvýznamnejší slovenský politik prvej polovice 20. storočia, duchovný vodca slovenských katolíkov. Iniciátor valného zhromaždenia slovenských katolíckych kňazov (Žilina, január 1919), ktorého Memorandum slovenského rímskokatolíckeho kňazstva latinského rítu bolo programom slovenského katolicizmu, vymaňujúceho sa za závislosti od habsburského trónu a hľadajúceho miesto v sekulárnej ČSR. Národno – emancipačná požiadavka katolíckej autonómie sa potom transformovala na program slovenskej politickej autonómie.
Ján Vojtaššák (1877 – 1965) – slovenský dejateľ, rímskokatolícky biskup. Po vymenovaní za spišského biskupa (1920) sa zaslúžil o obrodu nár. a náboženského života Slovákov. Bol stúpencom slov. štát. samostatnosti. V obnovenej ČSR (1945) odmietal zásahy štátu do cirk. záležitostí a publikoval dokument o exkomunikácii komunistov. Intervenovali ho (1950) a komunistická justícia ho obvinili z vlastizrady spolu s biskupmi M. Buzalkom a P. P. Gojdičom. Odsúdili ho na 24 rokov väzenia. Katol. cirkev ho považuje za mučeníka.
Zdroj:
(MULÍK, Peter. Náboženský život. In: Bartl, Július., Benža, Mojmír. a kol. Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, s.r.o., 2006. 63 s.)
