Fakty z náboženského života zo 18. storočia na Slovensku
Paulínsky mních Alexander Máčaj vydal v Trnave (1718) zbierku kázní Chleby prvotín „vo vlastnej slovenskej reči“, ako prvý pokus o literárny slovenský jazyk. Dubnický katolícky farár Ján Baltazár Magin vydal prvú apológiu Slovákov (1723), čo je svedectvom národného povedomia, ale aj silnejúcej maďarizácie. Dokazuje autochtónnosť Slovákov a na základe prirodzeného práva žiada pre nich rovnoprávnosť. Aj profesor košickej univerzity, jezuita Samuel Timon v Imago antique Hungarie (1733) podobne ako evanjelický kazateľ Matej Bel (1735) vyvracia tvrdenia uhorských kroník a zdôrazňuje starobylosť Slovákov. Mária Terézia vyhlásila trest uväznenia pre katolíkov, ktorí prestúpia na inú vieru (1749) a nariadila všetkým poddaným svätiť katolícke sviatky pracovným pokojom.
Katolíkom zakázala navštevovať nekatolícke školy a ich manželstvá s nekatolíkmi mohol dovoliť iba biskup (1751). Kamaldulský mních Štefan Romuald Hadbavný zostavil prvý latinsko – slovenský slovník (1763). Uhorský snem odsúdil dielo Adama Františka Kollára O pôvode a stálom uplatňovaní zákonodarnej moci apoštolských kráľov Uhorska v náboženských otázkach (1767). V Prešove bola založená prvá slobodomurárska lóža na Slovensku (1770). Pápež Pius VI. Dekrétom Serenissima Domina (1776) potvrdil zriadenie troch slovenských rímskokatolíckych biskupstiev (Spiš, Banská Bystrica a Rožňava) panovníčkou Máriou Terézia. Cisár Jozef II. vydal tolerančný patent (1781), ktorým získali nekatolícke vyznania slobodu verejného prejavu. Pri svojej návšteve bratislavského generálneho seminára (1784) dôrazne odporúčal študentom pestovať materinský jazyk, čo bolo impulzom pre Antona Bernoláka pri prvej kodifikácii slovenčiny (1787). V Budíne boli v roku 1795 popravení vodcovia jakobínskeho sprisahania v Uhorsku (aj Slováci), ktorí chceli pretvoriť krajinu na federáciu slobodných národov a počítali aj so Slovenskou republikou.
Daniel Krman (1663 – 1740) – významný slovenský evanjelický duchovný a politický dejateľ. Bol rektorom školy, farárom a superintendentom. Organizátor a zakladateľ evanjelických cirkevných zborov. Účastník povstania Františka Rákociho II. Účastník generálnej národnej synody evanjelických stavov a radov v Ružomberku (1707), ktorou sa ustálila organizácia, liturgia a dogmatika evanjelických cirkvi a. v. Krman vypracoval návrh na výchovno – vzdelávací systém na Slovensku. Po Rákociho porážke ho prenasledovali, väznili a odsúdili na doživotie (1731). Ako teológ a kňaz bol predstaviteľom dogmatického luteranizmu. Vyzdvihoval potrebu kultivovať národný jazyk a kritizoval Slovákov, že ho na rozdiel od Čechov zanedbávajú. Svoj slovenský, vlastenecký postoj vyjadril v rozprave De Slavorum origine disertatio (Rozprava o pôvode Slovákov).
V roku 1731 Karol III. vymedzil náboženské slobody (Resolutio Carolina). Evanjelici sa dostali do závislosti od katolíckej cirkevnej vrchnosti.
V roku 1781 Jozef II. vydal tolerančný patent, ktorým dovolil luteránom, kalvínom a pravoslávnym slobodne vykonávať svoje náboženské obrady.
Juraj Papánek (1748 – 1802) – významný slov. historik, kat. kňaz. Je autorom prvej syntézy slov. dejín Historia gentis Slavae (Dejiny slov. národa), kt. vydal po latinsky roku 1780. V štrnástich kapitolách sa venoval okrem histórie aj geografii a etnografii Slovenska. Opísal krajinu, zvyky, mravy a pohanské náboženstvo Slovákov. Skúmal pôvod slov. jazyka, pričom slovenčinu považoval za najzachovanejšiu zo všetkých slov. jazykov a Slovensko za pravlasť všetkých Slovanov. Najväčší priestor venoval Veľkomoravskej ríši, počiatkom kresťanstva u Slovákov a ich panovníkom, zvlášť kráľovi Svätoplukovi. Jeho dielo je apologetické. Usiloval sa brániť autochtónnosť a rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. Papánek položil základ slov. obrodeneckých teórii, lebo pripísal veľkomoravské a cyrilometodské dedičstvo Slovákom.
V 18. storočí začali vznikať na Slovensku pútnické miesta (napr. Marianka, Šaštín, Levoča). Jedným z nich je Bazilika Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči.
(MULÍK, Peter. Náboženský život. In: Bartl, Július., Benža, Mojmír. a kol. Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, s.r.o., 2006. 63 s.)
