Fakty z náboženského života z 16. storočia na Slovensku
Na Slovensku sa začali šíriť myšlienky reformácie v prvej polovici 16. storočia. Prinášali ich najmä študenti a učitelia z Nemecka, Čiech a Moravy. Čoskoro sa rozšírili nielen medzi mešťanov hovoriacich po nemecky, ale aj zemepánov a napokon medzi ľud. Koncom 16. storočia boli Slováci väčšinou evanjelici augsburského vyznania.
1517 – Martin Luther zostavil 95 téz O objasnení moci odpustkov
1534 – Ján Kalvín zostavil v Bazileji Christiane religionis institutio
1555 – ríšsky snem v Augsburgu, ktorý ukončil náboženský rozkol v Nemecku, tým že priznal luteránom rovnoprávnosť s katolíkmi
Nitrianskym biskupom sa stal Žigmund Turzo z Betlanoviec (1503), ktorý získal vzdelanie v Padove a pôsobil najmä v diplomatických službách. Považovali ho za jedného z najvzdelanejších štátnikov. Ostrihomský arcibiskup kardinál Tomáš Bakóc po tom, čo neuspel pri voľbe za pápeža (1512), dostal čestný titul konštantínopolský patriarcha. Uhorský snem v roku 1525 rozhodol, že stúpenci Lutherovej náuky majú byť bez milosti upálení. Bez potvrdenia kráľa to však nenadobudlo účinnosť. Po obsadení Ostrihomu Turkami sa arcibiskup kardinál Pavol z Vardy uchýlil aj s kapitulou do Bratislavy (1543), ale pre veľký počet utečencov ich prijalo mesto Trnava, a tým sa stala cirkevným centrom Uhorska.
Nemecký patriciát Prešova nadviazal styk s M. Lutherom a stal sa baštou protestantizmu v Uhorsku (1544). Rehoľníci boli vyhnaní z mesta a katolíci sa nemohli stať mešťanmi. Uhorský snem vyzval luteránov, aby predložili svoje vierovyznanie. Rektor školy v Bardejove Leonard Stӧckel zostavil Confessio Pentapolitana (1549). Neskôr aj stredoslovenské banské mestá sformulovali svoju Confessio Heptapolitana (1559) a Bratstvo dvadsiatich štyroch spišských farárov od katolíckej vierouky najviac odchyľujúcu sa Confessio Scepusiana (1559).
Všetky tieto náboženské normy zavádzali do bohoslužieb namiesto latinčiny nemčinu a češtinu. Z Košíc boli vyhnaní Dominikáni (1556) a v Berehove (1566) všetkých vyvraždili. Reformácia výrazne pozdvihla slovenské povedomie obyvateľov východoslovenských a stredoslovenských miest.
Evanjelický farár vo Zvolene však svedčí (Concordancia evangelisterum, 1591), že Slováci „hlubokým slovům českým nerozumějí a z té příčiny mnozí Slováci ráději čtů latinsky, nežli česky“.
(MULÍK, Peter. Náboženský život. In: Bartl, Július., Benža, Mojmír. a kol. Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, s.r.o., 2006. 62 s.)
