Fakty z náboženského života v 13. a 14. stor. na Slovensku
Na rozvoj náboženskej, ale aj náučno – vzdelávacej činnosti založili v Levoči (1204) Bratstvo dvadsiatich štyroch spišských farárov (zaniklo roku 1673), ktoré má veľký podiel na kultúrnej vyspelosti Spiša. Vlastnilo bohatú vedeckú knižnicu. Štvrtý lateránsky koncil (1215) nariadil, aby pri každej katedrále pôsobil magister gramatiky a pri každej metropole magister teológie, pre prípravu a výučbu budúcich duchovných, čo malo zvýšiť úroveň kléru. Pápež Honorius III. žiadal ostrihomského biskupa, aby do kláštora slovanských mníchov vo Vyšehrade uviedli latinských mníchov (1221). Ostrihomský arcibiskup Róbert vyslovil nad celým Uhorským kráľovstvom kliatbu (1232), lebo „židia opanovali krajinu, utláčali kresťanov, kresťanky si brali za manželky, kupovali kresťanských otrokov... Takisto sloboda cirkvi bola potlačená...a úplne vystavená ľubovôli svetskej vrchnosti“. Pápež Inocent IV. vydal pre Uhorsko naradenie o platnosti povolení slovanskej bohoslužby (1243), pričom veriaci toho obradu majú byť podriadení cez svojich vikárov biskupom latinského obradu. Kráľ Belo IV. vydal dekrét privilégií pre židov v Uhorsku (1251), ktorí sa stali kráľovskými poddanými s vlastnými právami a povinnosťami. Pri vpáde českého kráľa Přemysla Otakara II. do Uhorska jeho vojská podpálili Nitriansky hrad, pričom zhorel kapitulský archív a knižnica (1271) a o dva roky neskôr aj starobylý archív nitrianskeho biskupstva (1273). Liturgický biritualizmus (latinský a slovanský) na Spiši dokazuje zmienka o spišskom prepoštovi biskupovi Jakubovi (1288) a prepoštovi Lukášovi (1293), že boli gréckeho obradu a pôsobili popri prepoštovi – biskupovi latinského obradu.
Kráľ Karol Róbert udelil nitrianskemu biskupovi hodnoť nitrianskeho župana (1302). Túto hodnosť zastávali jeho nástupcovia do roku 1777. Uhorskí biskupi sa sťažovali pápežovi Benediktovi XII., že kráľ zasahuje do ich ustálených práv a starodávnych zvyklostí. Opát kláštora vo Vyšehrade na rehoľnej synode (1342) prešiel z gréckeho (slovanského) na latinský obrad. Kláštor na Černečej Hore pri Mukačeve sa stal duchovným strediskom (1359) kresťanov východného obradu aj pre veľkú časť Slovenska. V latinskom kódexe bratislavského františkánskeho kláštora Manipulus florum (1380) sa nám zachovala najstaršia slovenská cirkevná literárna pamiatka Mária matko. V úsilí zamedziť prílev kňazov z Čiech a Moravy na Slovensko poveril uhorský snem kráľa Žigmunda (1387), aby zamedzil prijímanie cudzincov do cirkvi, čo sa týkalo aj pápežských vymenovaní na biskupov a prelátov. Kráľ si začal osobovať toto právo, odvolávajúc sa na apoštolské privilégium sv. Štefana.
(MULÍK, Peter. Náboženský život. In: Bartl, Július., Benža, Mojmír. a kol. Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, s.r.o., 2006. 61 s.)
