Fakty z náboženského života v 11. a 12. stor. na Slovensku

Prvými cirkevne kanonizovanými slovenskými svätcami sa stali pustovníci na Skalke pri Trenčíne. Svorad (rehoľný menom Andrej; podľa iných bol Poliak – pozn. red.) a Stojislav (rehoľným menom Benedikt) boli benediktíni, ale používali metódy východnej asketiky. Žili okolo roku 1000 a za svätých ich vyhlásil pápež Gregor VII. (1083). Počas (Vatovho) povstania (1046) pohanských Maďarov zavraždili kráľa Petra a na tróň povolali Ondreja I., synovca kráľa Štefana, ktorý napokon povstanie potlačil a pre mníchov slovanského obradu z Kyjeva založil kláštor vo Vyšehrade (1056). Ako sprostredkovateľ mieru medzi cisárom Henrichom III. a kráľom Ondrejom I. navštívil Bratislavu pápež Lev IX. (1052), po smrti ktorého nastal definitívny rozkol medzi východnou a západnou cirkvou (1054). Nitrianske knieža Gejza sa stal uhorským kráľom (1074) a z vďačnosti obdaroval majetkom a privilégiami benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku s kláštorom v Pohraniciach pri Nitre (1075). Pápež Gregor VIII. obnovil nitrianske biskupstvo (1085), hoci sa nedá vylúčiť aj neprerušená kontinuita nitrianskych biskupov od čias ustanovenia biskupstva (880). Časť prvej križiackej výpravy pod velením grófa Folkmara sa pri Nitre pokúsila o protižidovský pogrom (1096), no obyvateľstvo sa postavilo proti výčinom križiakov.

Križiacki rytieri založili v Bratislave svoju prvú nemocnicu (1102). Zoborská listina (1111) dokumentuje, že pri benediktínskom opátstve sv. Hypolita v Nitre na Zobore existovala latinská škola. Zachytáva niekoľko desiatok nitrianskych, prevažne slovenských mien. Cirkevná synoda v Ostrihome (1114) zakázala v kostoloch ľudové hry a spevy pri bohoslužbách. Snem biskupov, prihliadajúc na to, že veľa kňazov a biskupov v Uhorsku bolo ženatých, dovolil pre ich pozostalých testamentárne odkázať až štvrtinu nimi získaného cirkevného majetku (1114). Prejavom čulých kultúrnych vzťahov s Francúzskom (cez Podunajsko) bolo založenie cistercitského kláštora v Lipovníku (1141) s ich progresívnou katechetickou metódou náboženského divadla.

Koncom 12. storočia upadal kláštorný život v benediktínskych opátstvach, preto do viacerých benediktínskych kláštorov prišli premonštráti zo zahraničia venujúci sa pastorácii, kazateľstvu a vede. Medzi najvýznamnejšie patrili premonštrátske kláštory v Bíni, Bzovíku a Jasove. Premonštráti stavali na okolí farské kostoly a kaplnky a plnili aj úlohu hodnoverných miest.

(MULÍK, Peter. Náboženský život. In: Bartl, Július., Benža, Mojmír. a kol. Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, s.r.o., 2006. 61 s.)