Slovensko 29. septembra 2017
Eugen Löbl sa narodil pred 110 rokmi (14. mája 1907) v židovskej rodine v Holíči a pred 30 rokmi (9. augusta 1987) v New Yorku zomrel. Zažil komunistické “monsterprocesy” a emigrujúc do Kanady pôsobil vo Svetovom kongrese Slovákov. Vyzdvihol úlohu Slovenského štátu v čase prebiehajúcej druhej svetovej vojny, informuje video z dielne Memorialis/Prepamäť
Po vojne sa ako člen komunistickej strany stal námestníkom ministra zahraničného obchodu. V roku 1949 ho však zatkli a v novembri 1952 odsúdili za sprisahanie na doživotie v procese s Dr. Josefom Slánskym. Vo vtedajšom Československu totiž prebiehalo hnutie proti sionistom. Odsúdených na smrť bolo 11 osôb, vrátane Vladimíra Clementisa.
Löbl vo svojom svedectve opísal neľudské spôsoby a postupy prípravy a vedenia politických procesov v 50. rokoch 20. storočia. V noci ho budili každých 10 minút, fingovali popravy, podávali málo stravy, do polievok občas primiešali aj drogy. V máji 1963 ho rehabilitovali a stal sa krajským riaditeľom Štátnej banky v Bratislave.
Ale v roku 1968 emigroval do Kanady a spolupracoval so Štefanom B. Romanom, “najbohatším Slovákom na svete”, zakladateľom Svetového kongresu Slovákov. V tejto inštitúcii bol národnohospodárskym odborníkom. Napísal knihu “Zodpovedná spoločnosť” o tretej ekonomickej ceste a o potrebe angažovania sa štátu do podpory rozvoja ekonomiky formou štátnych pôžičiek namiesto dotácií v časoch, keď sa to nedá bez zásahu štátu.
K existencii Slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945 sa vyjadril takto: “Fakt, že na čele Slovenského štátu stál kňaz, treba vidieť ako kontinuitu slovenských dejín, ako snahu zabrániť, aby nacistické pohanstvo uchvátilo slovenský národ a v danej politickej konfigurácii aj ako snahu zabrániť genocíde. Musíme otvorene povedať, že Slovenský štát zachránil slovenský národ pred rozdelením a pred maďarskou okupáciou a neuveriteľne Slovensku pomohol. Bolo malým zázrakom, čo vedeli Slováci v tomto mocenskom Hitlerovom ohrození vyťažiť pre seba. Treba uznať ich vyspelosť a nemožno paušálne zatracovať všetko, čo sa za vojny v Slovenskej republike robilo. Bolo by to preberanie komunistických a čechoslováckych kritérií a popieranie objektívneho zhodnotenia doby.” (citované podľa Eugen Löbl: Otázky slovenskej štátnosti, Horizont č.3, 1980).
Svojím životom vydal svedectvo o zmysle ľudskej existencie a mravnej podstate človeka a jeho boja za ideály.
