Za tureckej okupácie a sťahovania obyvateľstva
Hrôza z tureckého pustošenia postihla obyvateľstvo južného Slovenska už po moháčskej bitke. Prvý krát sa stretli obyvatelia dedín s osmanskými oddielmi počas výpravy Turkov proti Viedni roku 1529. O rok neskôr oddiely smeredevského bega Mehmeda Jahjapašazadeho spustošili kraje v Rakúsku a na Morave. Jeden turecký oddiel tiahol popri Nových Zámkoch k Nitre a do okolia Topoľčian, druhý postupoval popri Váhu k Hlohovcu a dostal sa do okolia Trnavy. Ďalšie oddiely drancovali dolné Pohronie až po Levice, Vráble, Zlaté Moravce a Hronský Beňadik. Hoci toto plienenie trvalo iba čosi vyše týždňa, malo katastrofálne následky. Turci vypálili a vydrancovali desiatky dedín a miest, odvliekli tisícky ľudí do zajatia, odohnali dobytok a ukoristili potraviny. Uvedené akcie boli sprievodným javom zápasu o uhorskú korunu. Obsadením Budína a vytvorením ejáletu si pripravila Osmanská ríša základňu pre 150 – ročné výboje smerom na územie kontrolované Habsburgovcami...
Turecká okupácia centrálnych oblastí Uhorska spôsobila v národnostnom zložení obyvateľstva značné teritoriálne zmeny. Vysoká šľachta sa na Slovensku usadzovala na vidieku, kde získavala majetky konfiškované Zápoľského prívržencom. Patrili k nej aj niektoré slovenské šľachtické rody (Podmanickovci, Pongrácovci, kostkovci ai.) a viaceré ušli z južných srbských a chorvátskych oblastí (Bakičovci, Petröciovci, Révaiovci a i.). Stredná šľachta a zemianstvo sa usadzovalo predovšetkým v mestách. Zamestnávali sa vo vojenskej službe v pohraničných hradoch a pevnostiach na juhu Slovenska. Do miest prišlo z okupovaného územia aj veľa meštianstva, medzi nimi aj skupiny maďarských kupcov, ktorí sa usadili najmä v Bratislave, Trnave a v Košiciach. Ničivé dôsledky plienenia Turkov v roku 1530 a vo vojnách v 40 .- 60. rokoch sa prejavili v spustošení a vyľudnení značných oblastí južného Slovenska. Etnická hranica sa z toho dôvodu posunula na sever. Ešte v 16. storočí zohrávalo veľkú úlohu v migrácii obyvateľstva osídľovanie na valašskom práve. Jeho nositeľom bolo prevažne domáce slovenské obyvateľstvo. „Valašské“ bolo už iba spôsobom zamestnania. Využívali sa vysoko položené horské lúky na chov dobytka a pastierstvo, vykonávali sa strážne služby pre zemepánov a podobne. Západné a stredné Slovensko sa stalo hlavnou oblasťou kopaničiarskeho osídľovania a vzniku nových osád a obcí (Myjava, Brezová a i.). Nositeľom kopaničiarskeho osídľovania bolo domáce obyvateľstvo. Na západnom Slovensku sa usídlilo aj niekoľko tisíc rodín Chorvátov. Pri migrácii chorvátskeho obyvateľstva išlo zväčša o vrchnosťami organizovaný odchod z Turkami ohrozených oblastí. V dôsledku náboženského prenasledovania prišlo z Moravy niekoľko sto rodín nemeckých novokrstencov (habánov) v druhej polovici 16. storočia na západné Slovensko. Založili si vlastné dvory vo viacerých obciach.
R. Marsina a kolektív, Slovenské dejiny, s. 92 .94-95.
