„V roku 1516 po slabom Vladislavovi nastúpil na uhorský tróň desať ročný Ľudovít II. Vládu však mala v rukách šľachta, ktorá mala na zreteli vlastné záujmy, a nie záujmy krajiny. Ani turecké nebezpečenstvo im nevedelo otvoriť oči k potrebnej obrane vlasti. Osmanské vojsko preniklo do Uhorska a v osudovej bitke pri Moháči (29. augusta 1526) úplne zničilo slabo pripravené vojsko uhorskej šľachty a vyššieho duchovenstva. V boji zahynul aj kráľ Ľudovít II., dvaja arcibiskupi, päť biskupov a veľká časť uhorskej šľachty. Turkom sa teraz otvorila cesta do strenej Európy. Obsadili celú Dunajskú kotlinu až po južné hranice dnešného Slovenska.
V r. 1526 sa o uprázdnený uhorský tróň začali uchádzať dvaja kandidáti: sedmohradský vojvodca Ján Zápoľský a Ferdinand Habsburský. Obaja našli svojich podporovateľov medzi šľachtou, ktorá prežila moháčsku pohromu, a oboch korunoval nitriansky biskup Štefan Podmanický: Zápoľského v novembri 1526 a Ferdinanda v novembri 1527. Uhorsko teda opäť malo dvoch kráľov. A tak k bojom s Turkami pribudli aj boje medzi dvoma uchádzačmi o uhorský tróň. Boje prebiehali na území Slovenska.
Slovensko ťažko platilo za svoje bezprostredné susedstvo s Turkami. Tí totiž nielen v čase vojny, ale aj po tom, keď kráľ uzavrel s nimi mier, podnikali lúpežné vpády na slovenské územie, najmä na jeseň, keď úroda z polí bola v komorách a stodolách. Odnášali nielen tovar a dobytok, ale aj ľudí, ktorých potom buď predávali do otroctva, alebo prepúšťali zo zajatia za drahé výkupné.
V polovici 16. storočia bolo územie Uhorska pod tromi vzájomne nepriateľskými vládnymi autoritami: strednú časť krajiny mali obsadenú Turci (tzv. Budínsky pašalík), Sedmohradsko bolo osobitným vojvodstvom pod tureckým protektorátom a severozápadná časť kráľovstva (dnešné Slovensko a úzky pás západného Zadunajska s Chorvátskom) sa ocitla pod vládou Habsburgovcov ako tzv. Uhorské kráľovstvo. Od r. 1536 hlavným mestom Uhorska bola Bratislava a Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa – prímasa.“
Vnuk, F. Sto päťdesiat rokov v živote národa. Slovensko v rokoch 1848 – 1993., s. 27 – 28.
O bitke pri Moháči možno zhliadnúť i toto video:
