Tak pozerali na Hlinku iní

Imrich Stolárik

Keď dňa 16. augusta 1938 odchádzal Andrej Hlinka do ríše večnosti, za hlbokého žiaľu celého národa, jeho posledné slová boli: „Modlím sa za národ!“

Osud nedožičil Hlinkovi dožiť sa toho veľkého dňa, ktorý jeho životný boj a zápas korunoval víťazstvom vyhlásenia slovenskej autonómie v Žiline dňa 6. Októbra 1938 a neskoršie vyhlásením slovenskej nezávislosti Slovenským autonómnym snemom v Bratislave dňa 14. marca 1939.

Andrej Hlinka telesne umrel, ale jeho vodcovský duch žije i naďalej v slovenskom národe a vedie ho po ceste kresťanstva, nacionalizmu  a cti. Jeho smrť vyvolala veľký ohlas aj v tlači iných národov.

Hlinková myseľ na smrteľnej posteli patrila národu. „Vydržať v boji za slobodu až k víťazstvu!“ Tieto slová budú pre slovenský národ a predovšetkým pre mládež rozkazom splniť to, čo sú dlžní veľkému bojovníkovi slovenského národa. (Magdeburgische Zeitung).

Umrel Andrej Hlinka, ktorého meno je nerozlučne spojené s národným prebudením Slovenska, s bojom o uskutočnenie samo určovacieho práva. Veď jeho veľký a večný boj začal sa až vtedy, keď český národ, po založení Česko – Slovenskej republiky, začal zabúdať na ideu, ktorá viedla k podpísaniu Pittsburskej dohody, ktorú uzavreli českí a slovenskí revolucionári v zahraničí a ktorá upravila rovnoprávnosť oboch národov.

Teraz bude odpočívať vo svojej obľúbenej zemi najvernejší syn svojej domoviny, verný gazda svojho rodu, ktorý všetky pocty a hodnosti odmietol od seba, keď poznal, že tým by boli hatené práva jeho národa. (Neuste Nachrichten).

S modlitbou na perách za budúcnosť svojho národa umrel Andrej Hlinka. Vedel, že idey musia prechádzať biedou a žalárom k víťazstvu. Preto jeho meno nikdy nezanikne, ale žiť bude nielen v dejinách jeho národa, ale i v dejinách pravdy a práva. (Die Zeit).

Hlinka viacej než polovicu svojho života bol nepriateľom Maďarov, ktorých nemiloval až do posledného dychu. Maďari však i tak dojatí a s úctou sa klonia pred týmto mŕtvym, keďže cítia, že i to patrí k maďarskej tragédii, že osud tak tragicky a s takou márnou zaslepenosťou ich postavil pred Hlinku. (Új Magyarság).

Historickým poslaním Andreja Hlinku bolo, že pod jeho vodcovstvom stojace hnutie vybojovalo, posilnilo a pevnou urobilo slovenskú reč a slovenský charakter. Tento boj Andrej Hlinka vyhral. (Prágai Magyar Hirlap).

Celý život prežil v boji. Nikdy sa neunavil, i keď sa zdalo, že ho národ opustil. V poslednej chvíli dožil sa Andrej Hlinka toho, že mladá slovenská generácia zjavila sa v jeho radoch. Bolo mu najväčšou útechou, že vykonal svoju povinnosť a jeho námaha neostala bez plodov. (Hrvatska stráža).

Prebudené nacionálne Slovensko je úspechom jeho snaživej vôle, jeho práce a jeho nezlomnej borby za práva slovenského národa. I my, Chorváti, stratili sme v Andrejovi Hlinkovi verného a veľkého priateľa. Myseľ slovenského vodcu vždy sa upierala na Záhreb a Chorvátsko. Sledoval borbu chorvátskeho národa s plnou sympatiou a záujmom. Chorvátsky národ smúti spolu so slovenským národom nad stratou jeho vodcu. (Hrvatski dnevnik).

Imrich Stolárik, In: Andrej Hlinka v slove a obraze, 1991, s. 325 – 326.