BRATISLAVSKÁ MOZAIKA

Niekdajším centrom starej Bratislavy bolo dnešné Hlavné námestie za Starou radnicou.

V šestnástom a sedemnástom storočí prekvitalo v Bratislave klobučníctvo – ročne sa tu vyrobilo až pol milióna klobúkov. V centre mesta je dodnes Klobučnícka ulica.

Koncom osemnásteho storočia bolo v meste výše tisíc remeselníckych dielní. Bratislava prežívala hospodársky rozkvet, zaradila sa medzi najvyslepenejšie mestá v Uhorsku.

Na bratislavskom lýceu študoval okrem iných významných dejateľov aj Milan Rastislav Štefánik. V roku 1893 mal takého známky: chovanie, náboženstvo, maďarský jazyk, latinský jazyk, slovenský jazyk a fyzika – jednotky, nemecký jazyk, zemepis, matematika, prírodopis, geometria, písanie, telocvik – dvojky. Meno tohto vynikajúceho vedca a politika je v názve nášho letiska v Ivanke – Letisko Milana Rastislava Štefánika.

Bratislava je rodiskom Jána Andreja Segnera (1704 – 1777), fyzika, polyhistora. Skonštruoval reaktívny vodný motor.

V Bratislave sa narodil Wolfgang Kempelen (1734 – 1804), vynálezca, okrem iných dômyselných strojov zhotovil aj šachový automat.

Vo Veselom (okr. Trnava) sa narodil významný národný dejateľ, biskup Štefan Moyses (1796 – 1869), prvý predseda Matice Slovenskej. Roku 1861 ako vedúci delegácie odovzdal vo Viedni panovníkovi Memorandum národa slovenského s požiadavkami na rovnoprávnosť slovenského národa v Uhorsku.

V Bratislave začal svoju kariéru nositeľ Nobelovej ceny Filip Lenard (narodil sa roku 1862).

V známom vinohradníckom mestečku Pezinku sa narodil hudobný skladateľ, národný umelec Eugen Suchoň (1903 – 1993), autor opery Krútňava a hudobnej drámy Svätopluk.

V Bratislavskom kraji, v Dubovej pri Modre, sa narodil spisovateľ Vincent Šikula.

Dolná Streda (dnes časť Serede) je rodiskom básnika a prekladateľa Vojtecha Mihálika (1926).

Literatúra:

Ferko V., Slovensko, moja vlasť. Národné literárne centrum, Bratislava 1996, s. 158 - 159.