Aj na Slovensku sa už konečne učíme vyslovovať slovo vlasť. 

Na otázku: „Do akej miery ste hrdý na to, že ste Slovák/Slovenka?“ odpovedalo podľa najnovšieho prieskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied  „veľmi hrdí“ 34 percent respondentov slovenskej národnosti. Ďalších 54,5 percenta odpovedalo „pomerne hrdí“. „Nie veľmi hrdých“ na to, že sú Slováci, bolo 9,5 percenta opýtaných respondentov. Dve percentá respondentov slovenskej národnosti odpovedalo „vôbec nie hrdí“.

Napriek tomu je stále dátum štrnásty marec 1939 zapísaný v mysliach mnohých – hoci aj na Slovensko hrdých Slovákov –  ako temný bod našej histórie. Vysvetlenie čitateľom Slovenských národných novín ponúka historik Anton Hrnko: „Všetko súvisí s vývinom po roku 1945, keď sa obnovila Česko-Slovenská republika a keď sa všetky udalosti odporujúce ideológii jednotného „československého“ štátu posunuli do roviny negatívnych udalostí. Tento prístup sa zakotvil aj v tzv. národnom súdnictve, ktorý pôsobenie proti idei tohto štátu označil za najťažší zločin, ťažší ako napríklad rasové prenasledovanie, účasť na vojne atď. V jednotnom „československom“ štáte to ani inak nemohlo byť. Po roku 1989 sa síce podnikli pokusy o vecné zhodnotenie udalostí z rokov 1938 ‒ 1939, ale boli prekryté politickými zápasmi o novú podobu slovenskej štátnosti, ktorá objektívne i vecne vychádzala z iného hodnotového sveta ako prvá Slovenská republika. Vecné zhodnotenie udalostí zo stredu minulého storočia sa tak neuskutočnilo, nuž a v rozdelenej slovenskej spoločnosti nie je ochota pustiť sa do seriózneho výskumu. Tak sa stalo, že sa výkladu aj štrnásteho marca 1939 ujali extrémne sily na oboch krajných póloch.“

■ AKTUÁLNY PARADOX

Slovné spojenie „slovenský štát“ je často (aj napriek poznatkom zo spomínaného prieskumu SAV) vnímané ako historické negatívum ‒ je to opodstatnené? Podľa Antona Hrnka je tento termín neutrálny aj vo vzťahu k prvej, aj vo vzťahu k druhej Slovenskej republike.

„Dejiny nemožno hodnotiť čierno-bielo, ony v každom svojom úseku majú všetky odtiene spektra. Najväčšou tragédiou pre Slovákov bolo, že do stavu, keď mohli prevziať plnú zodpovednosť za svoje osudy, sa nedopracovali už v roku 1918, keď oslobodzovanie národov bolo spojené so všeobecnou demokratizáciou pomerov v Európe, ale až o dvadsať rokov neskôr, keď sa v Európe drali k moci tie najreakčnejšie politické sily. To vytvorilo vonkajšie okolnosti vzniku Slovenského štátu a, žiaľ, podmienilo aj jeho vnútorný režim. Nemožno však nevidieť aj niektoré pozitívne vplyvy vývinu v prvej polovici štyridsiatych rokov minulého storočia. Najdôležitejším z nich bolo získanie presvedčenia, že Slováci sú schopní spravovať si svoje veci samostatne, že majú sily a vedia si spravovať svoj štát,“ myslí si historik Anton Hrnko.

■ VECNÝ POHĽAD

Normalizačná výučba tvrdila, že demokraciu zažili Slováci až po februárových udalostiach. Mnohí zas vyzdvihujú úroveň demokracie počas prvej Slovenskej republiky. Historik Anton Hrnko v tejto súvislosti hovorí: „V každom prípade prvá Slovenská republika nebola demokratický štát. O jej režime sa nedá hovoriť rovnako vo všetkých fázach jej existencie. Všeobecne však možno povedať, že bola autoritárskym štátom, v daných pomeroch pomerne miernym vo vzťahu k slovenskému kresťanskému obyvateľstvu.“ Určite teda bude mať historická veda ešte veľa rokov naplnených bádaním a triedením pozitív a negatív prvej Slovenskej republiky, ktorá vznikla štrnásteho marca 1939.

Ján ČERNÝ

Zdroj: https://snn.sk/news/v-dejinach-slovenskeho-naroda-je-strnasty-marec-vynimocny-datum/