14. 3. 2022, Martin Lacko
14. marca 1939 o 12. hodine a 7. minúte poslanci Snemu Slovenskej krajiny vyhlásili osamostatnenie Slovenska – vznik Slovenského štátu.
V priebehu niekoľkých týždňov si nová republika získala diplomatické uznanie väčšiny vtedy existujúcich štátov. Rozhodnutie poslancov bolo v národe prijaté kladne, ba s radosťou a nadšením, o čom existuje mnoho archívnych dokumentov.
V r. 1939 – 1945 bol 14. marec jediným štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
Bol slávnostným dňom, keď sa oslavovalo, bilancovalo, keď sa udeľovali najvyššie štátne vyznamenania zaslúžilým umelcom a osobnostiam.
14. marca ukázali Slováci svetu – ale aj budúcim generáciám – že aj ako malý národ sú schopní samostatnej štátnej existencie, že sú rovnocenní veľkým i tzv. historickým národom.
Po zániku Slovenskej republiky a obnovení Československa v roku 1945 sa mala existencia Benešovej republiky „zabetónovať“. Nielen prvá Slovenská republika, jej predstavitelia, sympatizanti, ale samotná idea slovenskej štátnosti, idea samourčovacieho práva národa, bola kriminalizovaná. Raz bola prenasledovaná ako prejav „ľudáctva“, potom „fašizmu“, inokedy ako „separatizmus“ či „buržoázny nacionalizmus“. No vždy bol v pozadí strach českej politiky z opakovania 14. marca 1939. Česi právo Slovákov na vlastný štát až do roku 1992 neuznali; iný ako „československý“ štátny koncept si nevedeli ani len teoreticky pripustiť.
Doma sa tak 14. marec mohol pripomínať len potajme: v ilegálnej tlači, letákoch (samizdatoch), na tajných sv. omšiach, na cintorínoch, vo väzniciach.
Verejne sa mohol sláviť len v slobodnom svete. 14. marec bol nesporne najväčším sviatkom slovenského exilu. Slávil sa už od roku 1946 a všade tam, kde Slováci žili: V Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku, Belgicku, Taliansku, Vatikáne, v štátoch Latinskej Amerike, v USA i v Kanade…
V úvode k veľkej edícii národných piesní z roku 1984, ktorú vydali slovenskí verbisti v Rakúsku pod názvom „Piesne slovenského ľudu“, čítame: „Idea, pre ktorú najlepší naši krajania mreli, mnohí trpeli a tisícky emigrovali, je hodná, aby sme pre ňu aj my žili, si ju pripomínali, ju propagovali. Zabiť človeka je ľahko, ale ideu usmrtiť nemožno. 14. marec je náš deň slobody. Tretina – teda viac než milión Slovákov-emigrantov po celom svete každoročne v slávnostnej forme pripomína si vyhlásenie samostatnej SR. Nezabudli, nezabúdajú a nikdy nesmú zabudnúť na toto výročie. Nielen v halách a kostoloch ale i v kalendároch a časopisoch musí sa 14. marec komentovať.“
Dnes sú Slováci asi jediným národom vo svete, ktorý si vznik vlastného štátu, štátnej nezávislosti, nesmie verejne pripomínať. Je to svetový unikát.
V Združení slovenskej inteligencii veríme, a tiež robíme všetko pre to, aby doba potierania pravdy, národného nihilizmu skončila. Aby sa Slovenská republika zo súčasného koloniálneho postavenia oslobodila a sa stala sa skutočným domovom slovenského národa!
Zdroj: zsi.sk
