Z myšlienok A. Hlinku
„Drahá moja slovenská mládež! Ako rád by som bol teraz s tebou! Ale v duchu som v Žiline. Vidím tvoje zomknutie, tvoj vzlet, tvoju prípravu k vážnej práci a k boju. Ja dokončievam môj tuzemský boj, ale zostanem s tebou, mládež moja a národa. Vyzývam vás k jednote a nepoddajnosti. Žehnám tvoju prácu, žehnám tvojmu boju. Boh ti pomáhaj, Boh ťa opatruj, buď s Bohom, národ môj!“
(Posledný odkaz mládeži a národu. „Slovák“. 14. VIII. 1938)
„Hej! Žijeme tu ako národ už tisíc rokov a nedali sme sa. Nedáme sa ani dnes. Ba práve dnes nie! Veď tak nebojácne hlási sa do boja a do práce naša vyspelá vzdelaná mládež. S touto mládežou slovenský národ zvíťazí.“
(Po manifestácii v Bratislave. „Slovenská pravda“. 5. VI. 1938)
„Sloboda a blaho môjho ľudu, z ktorého pochádzam – a pyšný som, že z neho pochádzam – mi bude celý život sprievodnou hviezdou. Ona ma povedie i v najťažších časoch, aby som pracoval na jeho telesnom i duševnom povznesení, ona mi dá silu a nadšenie boriť sa za časné a večné poklady jeho duše za kresťanskú osvetu a našu drahú materinskú reč...“
(„Ľudové noviny“. 5. II. 1898)
„Sme nevoľní, a to v dome otcovskom. Práva naše sú deptané. Viera našich otcov nenávidená. Zvyky a obyčaje naše nivočené. Ľud, politicky sa budiaci, katovaný a prenasledovaný. Výtečníci naši na pranier stavaní. V dedičstve našom rozkazujú iní. Robotujeme, ale ovocie iný požíva. Nám brká vytrhávajú, alebo obstrihávajú a cudzí sa nimi krášlia.“
(O pomeroch v Uhorsku. „Katolícke noviny“. 1897)
„Zvolajme si ľudové zhromaždenia, zíďte sa čím viacerí a hovorme, len pre Boha živého nemlčte, lebo to páchne hrobom!“
(„Ľudové noviny“. 16. VII. 1899)
„My sme boli večne celým národom so svojou malou, ale krásnou literatúrou, so svojim Hollým, Bernolákom, Radlinským, Moysesom, Hviezdoslavom. Ani dnes sme sa nezmenili. A nezmeníme sa nikdy. Ako nás maďarské žaláre, trestnice a preháňania nezbavili nášho rýdzeho slovenského povedomia, tak ani dnes nás neodvedú od našej drahocennosti a klenotu – od slovenského národa.“
(„Slovák“. Veľká noc 1933)
„My sme a navzdor všetkým snahám chceme ostať Slovákmi so svojim Slovenskom, so svojou kultúrou, svojim snemom, svojimi školami, svojou administratívou. My cítime zodpovednosť pred históriou a budúcimi generáciami. My môžeme umrieť, zahynúť, ale poctivo. Ako Slováci a strážci slovenských tradícii.“
(„Slovák“. 6. XII. 1921)
„My milujeme Slovensko, slovenská zem je našou otčinou, slovenský národ je našim národom. A preto s istotou vierou sebavedomia a hrdosti môžeme povedať, že sme hotoví za národ žertvovať všetko!“
(„Slovák“. 9. 1. 1927)
Literatúra:
Repka, V. Andrej Hlinka národu. Bratislava : Štúrova spoločnosť vo vydavateľstve AVÍZO concept team, 1990, str. 16 - 19.
