Z myšlienok A. Hlinku
„Pozdravte mi môj slovenský národ! Zaň som pracoval za mladi, jemu som obetoval svoju dospelosť, jemu bude patriť i posledný tlkot môjho srdca.“
(Z listu z väzenia. „Slovák“. 11. III. 1920)
„Národ milujem a horlím zaň.“
(Z reči v Ružomberku. 10. X. 1919)
„Dôveruj, národe drahý! Svitnú lepšie časy, práva svoje si vydobyješ. Krízu sme už prežili. Len ten národ zomiera, ktorý si to želá a ktorý chce zomrieť.“
(„Slovák“. 1. I. 1924)
„Nás národ nikdy neopustil, ako sme ani my nikdy neopustili národ.“
(„Slovák“. 7. II. 1937)
„Drahý národ! Sily ma opúšťajú. Možno toto je posledná moja reč k Tebe. Ja Ťa pozdravujem a ďakujem Ti. Už či budem žiť, alebo hniť, milujem Ťa a všetko pre Teba...!“
(Na manifestácii v Bratislave. 5. VI. 1938)
„Boli žaláre, boli prenasledovania, ale veril som vo víťazstvo pravdy. Teraz, keď som videl Tvoju silu, národe, videl som, ako Simeon príchod Tvojej spásy. V tom ohromnom zástupe videl som blížiť sa Tvoje vykúpenie. Áno, Tvoje spasenie sa blíži a keď ja odídem, národe, ži šťastne vo viere otcov a verný sebe!“
(Po manifestácii v Bratislave. „Slovenská pravda“. 12. VI. 1938)
„Drahej mládeži. Nám patrí vážnosť, mier a práca. Tebe oheň, zápal a uvažovanie. Nestaraj sa o to, čo budeme jesť, čím sa budeme odievať. Neboj sa: vlasť, národ, úrad, chlieb patrí Tebe. Toto ti nik nevezme. Nespusť sa na suché pole materializmu. Ak áno, škoda nám bolo žiť, pracovať a trpieť. Mládež bez ohňa a ideálov nie je našou mládežou.“
(Z listu. Bratislava, 2. XII. 1935)
„Slovenská mládež, dopredu! My vojska nemáme, ale máme mládež, a to bude naše vojsko. Nikomu nechceme adorovať, ale svoje si nedáme! Ukážeme i svetu, čo sme a čo chceme.“
(Pribinove oslavy v Nitre. „Slovenská pravda“. 20. VIII. 1933)
„Naša je minulosť, Vaša je budúcnosť. My sme zbierali kamene, piesok, vy teraz stavajte a na pevne vystavanú svätyňu položte kríž!“
(Mládeži. „Slovák“. 5. II. 1920)
Literatúra:
Repka, V. Andrej Hlinka národu. Bratislava : Štúrova spoločnosť vo vydavateľstve AVÍZO concept team, 1990, str. 13 - 16.
