Vavrinec BENEDIKT z Nedožier

(10. 8. 1555 Nedožery – Brezany, o. Prievidza – 4. 6. 1615 Praha, Česko)

Jazykovedec, básnik, pedagóg, matematik

Partikulárne školy navštevoval v Prievidzi a v Jihlave. Počas štúdii vážne ochorel a takmer sedem rokov sa liečil u príbuzných v Prešove. V r. 1590 – 1593 študoval filozofiu a teológiu na Karlovej univerzite v Prahe, po prerušení štúdia bol r. 1593 učiteľom v Moravských Budějoviciach a r. 1594 rektorom školy v Uherskom Brode, kde pracoval na českej gramatike. R. 1595 zavŕšil ako učiteľ štúdia na univerzite v Prahe, kde potom v r. 1596 – 1599 pôsobil ako učiteľ akademického gymnázia pri univerzite, na ktorej r. 1597 zložil bakalárske skúšky, r. 1600 obhájil hodnosť magistra. V tom čase bol krátko rektorom vyššej partikulárnej školy v Žatci, 1602 – 1603 rektor školy v Nemeckom Brode, kde dokončil a vydal gramatiku českého jazyka. Od r. 1604 profesor a r. 1611 dekan Filozofickej fakulty, r. 1614 prepošt a prorektor Karlovej univerzity, r. 1615 správca Karolína. Prednášal klasickú filológiu, antickú literatúru, filozofiu a od r. 1613 matematiku.

Vynikajúci humanistický vzdelanec, tvorca gramatiky českého jazyka, pedagogický reformátor, matematik a básnik. Jeho najvýznamnejším dielom je Grammaticae Bohemicae libri duo (Praha 1603), v ktorej na základe literárnych pamiatok i hovorovej reči podľa vzoru latinských gramatík F. Melanchtona a Petra de la Ramée spracoval prvú systematickú gramatickú príručku českého jazyka, ktorá bola najlepším dielom celé dve storočia. Doplnkom gramatiky a aplikáciou jej pravidiel bol preklad Dávidových žalmov (Žalmové někteří... 1606), v ktorom utvoril prvý ucelený systém českej časomernej prozódie. Ako skúsený pedagóg navrhol reformu vyučovania v partikulárnych školách (Penitionis scholae structura, 1607), kde zdôrazňoval spájanie teórie s praxou, názornosť a potrebu vyučovania v materinskom jazyku. Autor príležitostných básni, dišpút o rečníctve, filozofii a pozoruhodnej knihy o základoch aritmetiky (Elementa arithmeticae, 1612). Venoval sa ďalším exaktným disciplínam, najmä fyzike a astronómii, vynikol ako hudobník.

...napomínať musím hlavne svojich rodákov, u ktorých je najväčšia nedbalosť v pestovaní svojho jazyka... Ani ja ich tu nenútim azda k českému jazyku, ale ku cvičeniu a pestovaniu vlastnej reči ich navádzam: najmä keď oplývajú školami nielen v mestečkách a v mestách, ale i na dedinách.“ ( Z diela Grammaticae Bohemicae... 1603)

Literatúra:

FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997.