Svetozár Hurban VAJANSKÝ
(Svetozár Miloslav Hurban, syn J. M. Hurbana, 16. 1. 1847 Hlboké, o. Senica – 17. 8. 1916 Martin)
Organizátor národného hnutia, redaktor, spisovateľ
Do ľudovej školy chodil v rodisku, do gymnázia v Modre, v Tešíne, v Oberschützene, v Stendale a v Banskej Bystrici, kde r. 1867 aj maturoval. Právo študoval r. 1867 – 1870 na Právnickej akadémii v Bratislave. Bol advokátskym koncipientom v Trnave, Pešti a v Bratislave. Ako samostatný advokát pôsobil v Skalici, vo Viedni, v Bratislave, Námestove a Liptovskom Mikuláši. V r. 1878 sa natrvalo usadil v Martine, kde sa stal hlavným redaktorom ústredného tlačového orgánu slovenského národného hnutia – periodika Národnie noviny; od r. 1881 redigoval aj vrcholný beletristický časopis Slovenské pohľady. Systematicky sa venoval politickej, organizátorskej a literárnej činnosti až do svojej smrti. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Vajanský bol jednoznačne najvýznamnejšou osobnosťou slovenskej politickej a umeleckej reprezentácie v poslednej štvrtine 19. a na začiatku 20. storočia, dedičom a tvorcom národnej kontinuity, ktorého nazývali Mojžiš slovenského národa. Vajanského politické účinkovanie a ním vytýčený konzervatívny ideologický program, ako aj jeho básnické, prozaické, literárnokritické a publicistické dielo tvorili základ národného a kultúrneho pohybu Slovákov v dramatickom období slovenských dejín, keď národnému spoločenstvu priamo hrozila strata národnej identity v Rakúsko-Uhorsku. Ako spolutvorca modernej slovenskej poézie, prózy, literárnej kritiky a esejistiky presadzoval realistickú orientáciu, vynikol však tiež v oblasti žurnalistiky ako redaktor, novinár a publicista, ktorého mnohostranné aktivity a literárne dielo inšpirovali súčasníkov i nasledujúce generácie na Slovensku, no záujem o Vajanského prejavilo aj zahraničie, jeho diela boli preložené do viacerých európskych, najmä slovanských jazykov.
Vajanský sa stal najznámejším Slovákom svojej doby, osobitne si ho vážili v Česku a Bulharsku, najmä však v Rusku. Spolupracoval s poprednými európskymi obrancami slovenského národa (B. Bjӧrnson, V. I. Lamanskij, W. Ritter, W. R. Seton-Watson, I. Vazov a iní). Ako politika i umelca ho prakticky poznala celá Európa.
„Viera v národ slovenský, jeho život a vývin oblaží dušu i srdce naše ešte v hodine umierania.“
(Z článku K polstoletej spomienke)
Literatúra:
FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997.
