Štefan BANIČ
(23. 11. 1870 Smolenice, o. Trnava – 2. 1. 1940 tamže)
Vynálezca padáka
Po skončení základnej školy v rodisku sa vyučil za murára a pôsobil striedavo ako murár, poľnohospodársky, lesný a príležitostný robotník v oblasti Smoleníc. Po konflikte s grófom Pálfim, ktorý ho prepustil z práce, odišiel v r. 1907 do USA, kde pracoval ako robotník v baniach v Greenville, neskôr v továrni na poľnohospodárske stroje a náradie v Chicagu a v newyorských dokoch. Po návrate v r. 1920 pôsobil ako murár, továrenský robotník a začas aj ako živnostník v Smolenickej Novej Vsi, kde je aj pochovaný.
V USA sa zapojil do činnosti krajanských spolkov, najmä Slovenskej ligy, a začal sa vážnejšie vzdelávať a pôsobiť v oblasti techniky, o ktorú prejavoval záujem od mladosti. V chicagskej továrni absolvoval večernú školu a podal niekoľko zlepšovacích návrhov, ktoré sa uplatnili vo výrobe. Najväčší úspech však dosiahol vlastným vynálezom padáka. Inšpirovala ho pritom tragická letecká nehoda v r. 1912, ktorej bol svedkom. Pod jej vplyvom a v úsilí pomôcť letcom v dobe rozvíjajúceho sa letectva vytvoril s priateľmi padákovú konštrukciu, ktorú predviedol pred stovkami divákov, zástupcami tlače a amerického patentovaného úradu 3. 8. 1914 vo Washingtone. S prototypom padáka najskôr zoskočil z 41 – poschodového mrakodrapu a potom aj z lietadla. Krátko nato, 25. 8. 1914, bol jeho vynález v USA patentovaný. Baničov padák sa oproti predchádzajúcim typom dáždnikovitých padákov líšil tým, že výsadkár pod ním nevisel, ale mal ho upevnený pod pazuchami a mohol ním vo vzduchu pomerne ľahko manévrovať. Po patentovaní ho zaviedli aj do výstroja v americkej armáde a masovejšie sa začal využívať počas prvej svetovej vojny. Baničov prínos ocenila Americká spoločnosť pre podporu letectva (The American Society for Promotion of Aviation), ktorá ho vymenovala za svojho čestného člena. U nás bol tento vynález dlho neznámy, po prvý raz sa o ňom písalo až v r. 1942. V posledných rokoch ho oživila kópia, ktorú podľa pôvodnej dokumentácie zhotovili v dielňach Československej plavby dunajskej v Bratislave.
„Keď som mal padák pripravený, pokojne som zoskočil. V tom okamihu, ako som zacítil, že padám, zatiahol som uvoľňovačom a struny ako blesk rozvinuli plochu padáka do formy dáždika a ja som pomaly padal k zemi. Po tomto úspešnom zoskoku som skákal aj z lietadla. Zoskok z lietadla sa dobre vydaril.“
Literatúra:
FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997, s. 117.
