MARTIN KOLLÁR – buditeľ a organizátor

Rodák z Čárov (nar. 13. októbra 1853) bol vzorným kňazom, statočným národovcom, obľúbeným správcom Spolku sv. Vojtecha i rozhľadeným redaktorom Katolíckych novín (1882 – 1904). Za Trnavský okres aj kandidoval do krajinského snemu a dostal 1306 hlasov. V sneme 16. apríla 1902 o. i. povedal: „Ako máme vyučovať ľud slovenský, jestli nie po slovensky? A keď vyučujem ľud slovenský slovom i písmom slovenským, či týmto zrádzam vlasť svoju? Tomuto som zasvätil život, lebo som videl, ako sa zanedbáva ľud slovenský...“

 Neúnavná práca za pracujúci slovenský ľud bola hviezdou jeho života. Nie nadarmo v jednej svojej básni vyzval: „Do práce hor sa, milý brat! A bráň pred zlým tú svojeť bitú. Ver činom, čos už slyšal stokrát: len práca vedie k blahobytu!“ (L. Slov. kal. Na r. 1880, s. 71.). A sám svedomito pracoval až do úmoru. Umrel 19. februára 1919 – pred 55 rokmi. Nad jeho otvoreným hrobom prehovoril Ján Donoval-Tichomír: „Martin Kollár bol veľký muž, ale sotva vedeli oceniť jeho zásluhy! Ten veľký bystrý rozum, široká učenosť a predovšetkým jeho nezlomný, od skaly tvrdší charakter, jeho neúmorná pracovitosť! Pracoval po 40 rokov až do úmoru a s chvatom tak, že viac pracoval za jeden rok ako iní za celý svoj život a pracoval bez uznania! Nikdy však neprosil odmeny, vyznačenia za svoju prácu... Pracoval za slovenský národ v tých najťažších časoch, keď slovenský národ nič nemal a preto mu dal Kollár všetko, čo mohol. Ba pracoval aj vtedy, keď i zo strany Slovákov musel žať pichľavé tŕne nevďaku a osočovania. Takým mužom bol Martin Kollár.“

Pútnik Svätovojtešský. Kalendár na rok 1974, str. 75.