M. Štetina, Masjter Pavol z Levoče...
(na pokračovanie...)
Mikuláš Bakalár – Štetina (okolo r. 1450 až 1520)
Prvý kníhtlačiar.
Tlačiarenskú dielnu mal v Plzni, kam odišiel pravdepodobne po štúdiách v Krakove. Nevie sa, odkiaľ presne pochádzal, jeho slovenské korene sú však zrejmé z viacerých faktov. Jeho kníhtlačiarskou značkou bolo trojvršie s lipovými listami, v textoch používal slovakizmy (napr. „tlaczeno“, namiesto českého „tišteno“). Zachovalo sa o ňom len málo dokumentov. Za kníhtlačiara sa vyučil v Norimbergu. Z jeho dielne je doteraz známych 29 prác. Vydal viacero významných titulov, napríklad Mundus Novus Ameriga Vespuciho, Život Mohamedov, Latinsko – český slovník, v ktorého úvode sa o. i. píše „aby Čechové a tudijež Slováci latinské učitele k vzděláni čísti mohli.“ Nazýva sa aj „slovenský Gutenberg“.
Majster Pavol z Levoče (okolo r. 1460 až okolo r. 1540)
Tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, jeden z najvýznamnejších stredovekých rezbárov. Pravdepodobne mal nemecký pôvod a v niektorých prameňoch sa nazýva Paul Schnitzer. V Levoči viedol veľkú rezbársku dielnu, bol členom mestskej rady, spomína sa ako otec štyroch detí. Majster Pavol je vrcholným zjavom slovenského gotického sochárstva. Tvoril pre Levoču a celú oblasť Spiša. Práce z jeho dielne sa nachádzajú v Šariši, Gemeri a Liptove, v Banskej Bystrici i Maľopoľsku.
Juraj Wernher (koniec 15. stor. až 1567)
Prvý znalec minerálnych vôd. Miesto a rok jeho narodenia nie sú známe. Vyštudoval artistickú fakultu v Krakove a ako učiteľ pôsobil v Košiciach, neskôr v Prešove, kde v ňom humanistickí učenci vzbudili záujem o vlastivedu. Svoje najvýznamnejšie dielo Rozprava o podivuhodných vodách Uhorska vydal v Bazileji v roku 1549. Jeho práca znamenala začiatok vedeckého výskumu o slovenské termálne a minerálne pramene a vyvolala veľký ohlas. Juraj Wernher žil do konca svojho života v Prešove ako vážený občan a významný humanista.
Použitá literatúra
ONDREJKA, Kliment. Geografická encyklopédia. Rekordy Slovensko – Človek a spoločnosť. 2 vydanie. Bratislava: MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., 2002. s. 63.
