Jozef CÍGER HRONSKÝ
(23. 2. 1896 Zvolen – 13. 7. 1960 Luján, Argentína, pochovaný v Martine)
Spisovateľ, správca Matice Slovenskej
Základnú a meštiansku školu navštevoval vo Zvolene a v Krupine, r. 1910 – 1914 absolvoval Učiteľský ústav v Leviciach. Učiteľom bol v Horných Mladoniciach a v Senohrade. R. 1917 – 1918 vojak, potom opäť učil v Senohrade, v Krupine, v Kremnici a v r. 1927 – 1933 na meštianskej škole v Martine. R. 1933 sa stal tajomníkom a r. 1940 správcom Matice slovenskej. R. 1945 emigroval s rodinou do Talianska, odkiaľ vo februári 1948 emigroval do Argentíny, kde pracoval ako návrhár a kreslič v textilnej továrni neďaleko Lujánu a kde na sklonku života založil Zahraničnú Maticu slovenskú (1959).
Významný reprezentant modernej slovenskej prózy, autor početných románov, zbierok noviel a pútavých kníh pre deti a mládež. R. 1923 debutoval zbierkou noviel U nás. V jeho vrcholnej prozaickej tvorbe sú zreteľné tri obdobia: prvé kulminovalo na prelome 20. a 30. rokov, v ktorom napísal a vydal romány Žltý dom v Klokoči (1927), Proroctvo doktora Stankovského (1930), Chlieb (1931), Jozef Mak (1933); zbierky noviel Medové srdce (1929), Podpolianske rozprávky (1932), Tomčíkovci (1933), Sedem sŕdc (134), knihy pre deti a mládež Smelý zajko (1930), Smelý zajko v Afrike (1931), Brondove rozprávky (1932), Budkáčik a Dubkáčik (1932), Sokoliar Tomáš (1932) a ďalšie. V druhom období vydal črty z cesty delegácie Matice slovenskej za krajanmi v USA Cesta slovenskou Amerikou (1940), román s tematikou prvej svetovej vojny Pisár Gráč (1940) a román z dedinského prostredia Na Bukvovom dvore (1944). Napokon tretiu fázu vypĺňajú emigrantské roky v Taliansku, v ktorých napísal pozoruhodnú novelu Predavač talizmanov Liberius Gaius (1947), román vnútorného napätia Andreas Búr Majster (1948) a napokon rozsiahly román s povstaleckou a vojnovou tematikou Svet na Trasovisku (1960). Touto prozaickou tvorbou si získal obľubu aj v zahraničí, čo dokumentujú preklady jeho diel do angličtiny, nemčiny, ruštiny, poľštiny, maďarčiny, rumunčiny, chorvátčiny, češtiny a i. jazykov.
Vo funkcii správcu Matice slovenskej sa osvedčil ako vynikajúci organizátor, ktorý sa zaslúžil o rozšírenie stykov so Slovákmi v zahraničí (najmä v USA), o rozvoj vedeckých odborov, ľudovýchovy a vydavateľskej činnosti, najmä ako zakladateľ a manažér modernej tlačiarne Neografia. Umelecké sklonky a záľuby rozvinul v období talianskeho pobytu, ale najmä v argentínskom prostredí, kde vytvoril početné akvarely, kresby, sakrálne vitráže a keramické artefakty.
Ako vyznávač práva na samostatný rozvoj slovenského národa a jeho kultúry od mladosti inklinoval k hlinkovsko-rázusovskej koncepcii autonómie Slovenska, patril však ku stúpencom umiernenej ľudáckej línie K. Sidora. Na tejto platforme zotrval najmä po r. 1945 v exile ako čelný funkcionár SNR v zahraničí (od r. 1956 jej predseda). Orientoval sa na obhajobu samostatnej slovenskej štátnosti, verný svojim národným, kresťanským a humanistickým ideálom.
„Každá dobrá robota je i na oslavu Boha, ale i na posilnenie človeka, lebo má v nej svoj diel.“
(J. C. Hronský: Andreas Búr Majster, 1948)
Literatúra:
FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997, s. 143.
