JÁN KORVÍN

(2. 4. 1473 Budín, Maďarsko – 12. 10. 1504 Krapina, Chorvátsko)

Nemanželský syn kráľa Mateja Korvína, knieža liptovské

Vychovávaný bol na dvore svojho otca humanistickými učiteľmi, zväčša talianskeho pôvodu; okrem latinčiny ovládal aj maďarčinu, nemčinu, češtinu. R. 1495 – 1497 a od r. 1498 bol slavónskym bánom. Otec mu už v detskom veku daroval veľké majetky v Chorvátsku, Slavónsku a v Liptove (panstvá Likava a Liptovský Hrádok) a vymenoval ho za liptovské knieža (dux liptoviae), pretože pôvodne nepočítal s jeho nastúpením na trón.

V posledných rokoch svojho života, keď kráľ Matej videl, že nemá legitímne potomstvo, usiloval sa pre neho zabezpečiť tron; za súhlas s týmto plánom bol ochotný nemeckému cisárovi Maximiliánovi I. Habsburskému odstúpiť obsadenú časť Rakúska spolu s Viedňou, v ktorej vtedy sídlil, a natrvalo aj Bratislavu. Po smrti svojho otca Mateja K. stal sa dedičom obrovských huňadyovských majetkov. Uhorská šľachta z obáv, že Ján K. bude pokračovať v centralistickej politike svojho otca, zvolila za uhorského kráľa vtedajšieho poľského a českého kráľa Vladislava II. Jagelovského. S podporou časti chorvátskej a slavónskej šľachty sa Ján K. pokúšal uplatniť svoje nároky na uhorský trón i ozbrojenou mocou, no v júli 1490 bol porazený a jeho prívrženci prešli na stranu Vladislava II. Potom sa zmieril s dvorom Vladislava II. a zúčastnil sa na boji proti cisárovi Maximiliánovi I. Po ženbe 1497 s Beatrix Frangepanovou bol nakrátko pozbavený funkcie bána. Organizoval obranu južných hraníc proti Osmanskej ríši, 1501 zvíťazil v bitke pri Janci. Dosiahnutie funkcie palatína mu r. 1503 znemožnil ostrihomský arcibiskup T. Bakóc. Liptovské majetky Jána K. zaujal po bojoch spišský dedičný župan Štefan Zápoľský. Dedičom huňadyovských majetkov sa stal druhý manžel jeho vdovy Beatrix, markgróf Juraj Brandenburksý. Pochovaný je v Lepoglave.

Zdroj:

FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997.