Ján Kollár (29. 7. 1793 až 24. 1. 1852)

Najvýznamnejší propagátor slovanskej vzájomnosti, autor najvýznamnejšieho slovanského básnického diela Slávy dcéra, jazykovedec. Narodil sa v Mošovciach, teológiu študoval na univerzite v Jene. Po návrate zo štúdií pôsobil ako kazateľ evanjelickej cirkvi vo Viedni, organizoval akcie na zblíženie sa slovanských kultúr. Povestnou sa stala jeho štúdia O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými. J. Kollár uznával oprávnenosť iba ruského, poľského, českého a srbochorvátskeho písomníctva. Uznanie získal od Ruskej akadémie, pražskej univerzity a vo Viedni dostal rytiersky kríž radu Františka Jozefa I.

Pavol Jozef Šafárik (13. 5. 1795 až 26. 6. 1861)

Najvýznamnejší slovanský vedec prvej polovice 19. stor., tvorca modernej slavistiky, historik, etnograf, básnik. Narodil sa v gemerskom Kobeliarove. Univerzitné vzdelanie získal v Jene, neskôr pôsobil v Bratislave a srbskom Novom Sade. Najvýznamnejšou etapou jeho života bol pobyt v Prahe. K jeho najvyznanejším dielam patrí Promluvení k Slovanům, Písně světské lidu slovenského v Uhřích, Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis. Jeho dielo je vysoko cenené v európskych vedeckých kruhoch. Dostal vedecké i životné ocenenia z Viedne, Petrohradu, Jeny, Krakova, Odesy, Brna a najmä Prahy, ktorej bol čestným občanom a kde je aj pochovaný. Šafárikove práce významne prispeli k rozvoju myšlienok slovanskej vzájomnosti, česko-slovenských vzťahov. Na Slovensku ovplyvnili štúrovskú i nasledujúce generácie.

Použitá literatúra

ONDREJKA, Kliment. Geografická encyklopédia. Rekordy Slovensko – Človek a spoločnosť. 2 vydanie. Bratislava: MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., 2002. s. 73.