Ján HOLLÝ

(24. 3. 1785 Borský Mikuláš, o. Senica – 14. 4. 1849 Dobrá Voda, o. Trnava)

Básnik, prekladateľ, národný buditeľ

Základnú školu vychodil v rodisku a v Skalici, kde študoval i na gymnáziu, ktoré ukončil v Bratislave. R. 1802 – 1808 v Trnave študoval teológiu a bol vysvätený za katolíckeho kňaza. R. 1808 – 1811 kaplán v Pobedime, 1812 – 1813 v Hlohovci, 1814 – 1843 farár v Maduniciach. Od 1843 až do smrti žil na Dobrej Vode, kde je i pochovaný.

Na životný údel národného básnického barda sa pripravoval už od mladosti intenzívnou prekladateľskou aktivitou z antických básnikov: Rozličné básne hrdinské, elegické a lyrické (1824) z Homéra, Ovídia, Tyrtaia, Horácia a Vergília, z ktorého preložil i kompletnú Eneidu (1828). Po sérii príležitostných básní (venovaných A. Rudnayovi, A. Bernolákovi, J. Palkovičovi a i.) preslávil sa najmä rozmernými eposmi z dávnominulej Veľkej Moravy: Svätopluk (1833), Cyrillo-Metodiada (1835). Tretí epos Sláv (1839) ide v mytologickej línii ešte hlbšie do histórie (boje Tatrancov s lúpežným kmeňom Čudov). Základným menovateľom Hollého poézie je úsilie sprítomniť dávnovekú slávnu slovenskú minulosť v období národného obrodenia do nového rozžitia pri prevratnom formovaní slovenského národa v Uhorsku. Do tejto tendencie, skonkrétnenej na vtedajšiu spoločenskú situáciu, vyúsťujú aj Hollého klasicistické Selanky, Žalospevy, Pesne (Ódy). Najmä zásluhou M. Hanuliaka vyšlo jeho dielo v súbornom 4 – zväzkovom vydaní ako Básně Jána Hollého (1841 – 1842) nákladom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne.

Na sklonku života sa Ján Hollý venoval duchovej poézii (Katolícky spevník, 1842, 1846). Po požiari svojho madunického kostola a fary dožil život ako „homérovský“ slepec, ale svojím klasicistickým a klasickým básnickým dielom celkom viditeľne ovplyvnil nasledujúcu prelomovú slovenskú romantickú literárnu generáciu štúrovcov, i keď sám zotrval pri bernolákovčine ako jej najvýznamnejší reprezentant v slovenskej poézii. Práve štúrovská generácia štafetovo prebrala a znásobila Hollého básnicko-ideologický odkaz slovenskému národu v oživotvorení nesmrteľných cyrilometodských tradícii. Ján Hollý patrí bezpochybne do plejády najvýznamnejších slovenských i európskych básnikov.

"Ešte Slováci žijú a budú žiť vždycky so slávou!"

Literatúra:

FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997.