Ferdinand ČATLOŠ

(7. 8. 1895 – Liptovský Peter, o. Liptovský Mikuláš – 16. 10. 1972 Martin)

Generál, minister národnej obrany SR (1939-1945)

Základné vzdelanie nadobudol v rodisku, meštiansku školu navštevoval v Liptovskom Mikuláši, vyššiu obchodnú akadémiu v Kežmarku a v D. Kubíne, potom študoval na škole záložných dôstojníkov v Lučenci. Ako kadet-ašpirant rak.-uhorskej armády v septembri 1915 na vých. fronte padol do zajatia, v júni 1917 vstúpil do čs. légií v Rusku. V légiách bol práporčíkom, veliteľom čaty, roty a práporu. Po vzniku ČSR absolvoval vojenské kurzy pre dôstojníkov v Prahe, Miloviciach, Košiciach, v rokoch 1927 – 1930 frekventant Vysokej vojenskej školy v Prahe.

Dôstojník z povolania v rozličných vojenských funkciách, v rokoch 1925 – 1926 pracovník spravodajského odd. Min. nár. obrany, 1926 – 1927 zástupca čs. vojenského atašé v Budapešti, neskôr v štábnych funkciách v Spišskej Novej Vsi, v Hraniciach na Morave, od októbra 1938 prednosta vojenskej kancelárie autonómnej slovenskej vlády a zástupca hl. veliteľa operačných armád na Slovensku, po vzniku Slovenského štátu (1939) gen. l. tr. a minister národnej obrany, už v marci 1939 začal budovať základy slovenskej armády, ktorá sa rozhodujúcou mierou zaslúžila na zastavení vojenskej agresie horthyovského Maďarska proti východného Slovensku v tzv. Malej vojne. V časoch obmedzenej suverenity r. 1939 viedol po boku Nemcov ťaženie proti Poľsku, r. 1941 proti ZSSR. V máji 1944 sa dostal do názorového konfliktu s Nemcami pre malý rozsah plnenia vojenských povinností Slovákov v prospech nacistov. V období rokov 1940 – 1944 bol autoritou nielen vo vojenských kruhoch, ale aj vo verejnom živote SR, pričom patril k najstabilnejším prívržencom jej prezidenta J. Tisu.

V polovici roka 1944 vypracoval osobitný plán (Čatlošovo memorandum), podľa ktorého po priblížení sa ČA k slovenským hraniciam mala byť na Slovensku vyhlásená vojenská diktatúra; súčasťou plánu bolo i uľahčiť vstup ČA na Slovensko. Toto memorandum sa usiloval doručiť prostredníctvom ilegálneho vedenia KSS. Sprostredkoval lietadlo na doručenie memoranda, ktoré odletelo 4. 8. 1944 do Moskvy s delegáciou SNR, vedenou K. Šmidkem. Vedenie KSS a SNR zaujali k memorandu odmietavý postoj, pokladali ho za zaujímavé vo vojenskej časti, ale neprijateľné z politickej stránky. Po vypuknutí povstania 29. augusta 1944 pod nemeckým nátlakom vystúpil proti nemu v rozhlasovom prejave, bol prinútený odzbrojiť bratislavskú posádku, no už 2. 9. prešiel na povstalecké územie, dal sa ako jediný minister slovenskej vlády do služieb vodcov povstania, ktorí ho odmietli, ba neumožnili mu predniesť ani rozhlasový prejav, ktorým chcel vyzvať vojsko, aby sa pridalo k povstaniu. Po prechode k povstalcom zaistený a 13. 9. dopravený na územie ZSSR, kde bol internovaný. Roku 1947 ho Národný súd odsúdil na 5 rokov väzenia, r. 1948 z väzby prepustený a zamestnaný ako úradník v Martine.

„Minister Čatloš je prvým generálom Slovenského štátu a tretím generálom – Slovákom vôbec. Prvým generálom, ako je známe, bol Milan Rastislav Štefánik, druhým generálom Rudolf Viest. V našich očiach bol minister Čatloš už dávno prvým vojakom a kde mu slovenská vláda priznala hodnosť generála ako verejné uznanie jeho práce, vyslovuje celá armáda i široká verejnosť nad týmto činom svoje radostné uspokojenie.“

(Slovák, 14. 4. 1939)

 Literatúra:

FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997, s. 138 - 139.

Zdroj snímky: https://sk.wikipedia.org/