EDUARD KORPONAY – „spišský Mathew“
Mnohí z našich čitateľov poznajú Vyšné Ružbachy. Sú to dobre známe a vyhľadávané kúpele, kde sa úspešne liečia nervové poruchy srdca a tráviacich ústrojov. Na fare vo Vyšných Ružbachoch v r. 1843 – 1891 blahodarne účinkoval Eduard Korponay de Kamionka (nar. 1. septembra 1814 v Levoči – umrel 14. marca 1891 v Ružbachoch), ktorý sa preslávil v dejinách osvety ako neohrozený bojovník proti pliage alkoholizmu a preto ho nazývali aj „Spišským Mathewom“. Keď nastúpil na faru v Ružbachoch, bolo mu skôr do plaču nad mravnou a sociálnou situáciou zvereného mu ľudu, oddaného najmä alkoholizmu. Ani napriek tomu neodhodil kosu do žita, lež začal neúnavne pracovať na obrode svojich farníkov slovom, tlačou, ale najmä osobným príkladom. Na stránkach Katolíckych novín publikoval najskôr poučné verše proti opilstvu, neskôr obšírnejšie články a až po nich prekvapil verejnosť zrelým a obsiahlym dielom „Pálenka! Alebo rozličné, najviac smutné obrazi pospolitého života wstred stoleta XIX – ho w štiroch dejách SLOWENSKÉMU NÁRODU obzwláštne ale wšeckim cťihodním práťelom mírnosti poručené skrze jedného farára“. (W Pešti u A. Müllera 1850).
Toto dielko, zostavené na spôsob divadelnej hry, pozostáva zo štyroch dejstiev, pričom každý dej má niekoľko výstupov a záverečnú medzihru. Z hlavnejších postáv, ktorými autor zaľudnil svoju zaujímajú tragédiu, spomeňme aspoň postavu žobráka Bohumila, richtára Prekrútila, prísažných Prisvedčila a Trezborského, notára Blahotaja, sedliakov dezertéra Nedbalovského a i. Dej hry sa odohráva na slovenskej dedine. V prvom dejstve vystupujú na scénu slepý žobrák so svojou dcérou-kalikou, vydatou za dezertéra Nedbalovského, opilca a výtržníka. Márne sa dovolávajú spravodlivosti u richtára, holdujúceho alkoholu. V druhom dejstve vidieť na scéne dedinskú krčmu, v nej plno korheľov, medzi nimi aj úradných. Tretí dej sa odohráva na kare u Lokajovej vdovy. Medzitým sa strhne šarvátka medzi ožratým Hrubinským a triezvym Trezbovským a vypukne aj požiar. Vo štvrtom, záverečnom dejstve sa urobí spravodlivosti zadosť: Hrubinského ako podpaľača obesia, dezertéra Nedbalovského zastrelia a ostatných opilcov tiež stihne zaslúžený trest. Toť zhruba obsah hry. V nej Korpany nezabudol pripomenúť potrebu hasiacich prístrojov, vysadzovanie stromov proti požiaru, likvidáciu množstva krčiem; namiesto nich odporúča radšej zakladať a rozširovať spolky miernosti. O knihe napísal veľmi peknú recenziu Ján Palárik (Kat. noviny z 29. 5. 1852), v ktorej o. i. zdôraznil: „Učený pôvodca nemohol dačo užitočnejšieho pre ľud slovenský urobiť, jako ... na svetlo vydať a takú znamenitú „pálenku vo svojej spisovateľskej pálenici Slovákom vypáliť a do litrov naliať...“
Pútnik Svätovojtešský. Kalendár na rok 1974, str. 78.
