DUŠAN MAKOVICKÝ

(10. 12. 1866 Ružomberok – 12. 3. 1921 tamže)

Lekár, publicista, spisovateľ, prekladateľ

Študoval medicínu v Prahe, Innsbrucku a Berlíne. Lekársku prax vykonával v rozličných mestách Rakúsko-Uhorska, v rokoch 1894 – 1904 pôsobil ako praktický lekár v Žiline, od roku 1904 žil v Rusku a do vlasti sa vrátil až roku 1920. Počas vysokoškolských štúdii v Prahe sa aktivizoval v literárnom spolku Detvan, kde sa zoznámil s filozofickými a etickými názormi T. G. Masaryka a L. N. Tolského. Od roku 1890 (od svojej prvej cesty do Ruska) udržiaval písomný styk s ruským spisovateľom a vykonal veľký kus práce pre propagáciu jeho literárnych, náboženských a filozofických názorov na Slovensku. Pričinením Makovického vyšiel na Slovensku Škarvanov preklad Tolského Vzkriesenia skôr ako v origináli (Makovický prekladal z Tolského rukopisu). Roku 1904 sa Makovický stal osobným lekárom, priateľom (Tolstoj ho nežne oslovoval ako „náš drahý Dušan Petrovič“), spolubesedníkom (Makovický informoval Tolského o historických a súčasných problémoch Európy a Slovenska) a kronikárom Tolského duchovných zápasov. Zanechal 64 rukopisných zošitov, ktoré v roku 1979 vyšli v 4 zväzkoch vo vydavateľstve Nauka v Moskve.

Makovického Jasnopoľanské zápisky sú unikátnym dokumentom o vzťahoch učiteľa a žiaka (Makovický patril k najvýznamnejším postavám slovenských, ruských a svetových tolstojovcov). Popri Makovického Jasnopoľanských zápiskoch dnes nemôže prejsť nikto na svete, kto by sa zaujímal o život, dielo a duchovnú drámu Tolského. Nájde v nich veľa empirických podrobností, ale aj filozofické a literárne reflexie, ktoré dokresľujú obraz Tolského ako duchovného velikána obdobia fin de siècle. Makovický bol posledným človekom, na ktorého sa upierali oči zomierajúceho Tolstého. Rusko dalo ľudstvu Tolského, Slovensko Dušana Makovického, bez ktorého by sme celkom nepochopili ani Tolského.

Literatúra:

FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997.