Andrej HADIK

(16. 10. 1710 pravdepodobne v Kӧszegu vo Vašskej stolici, Maďarsko – 12. 3. 1790 Viedeň, Rakúsko)

Vojvodca, poľský maršal

Pôvodom z turčianskeho zemianskeho rodu. Študoval v jezuitských školách. Dvadsaťročný vstúpil do husárskeho pluku Gilániho, 1732 zástavník Dešӧfiho pluku, 1736 kapitán, 1744 plukovník, 1756 pod maršal, 1758 husársky generál, 1774 poľný maršal. R. 1760 dočasný hlavný veliteľ cisárskych vojsk, 1762 – 1763 hlavný veliteľ armád bojujúcich v Sliezsku, 1763 veliteľ budínskeho vojenského dištriktu, 1772 – 1774 hlavný veliteľ cisárskych vojsk pri delení Poľska a správca Haliče a Vladimírska, 1774 predseda Dvorskej vojenskej rady vo Viedni, 1776 báčsky župan, 1789 hlavný veliteľ cisárskych vojsk bojujúcich proti Turkom.

Dobrý stratég a odvážny veliteľ so zmyslom pre netradičné postupy si v uniforme odslúžil 45 rokov, zúčastnil sa vo vojnách o habsburské dedičstvo, v sedemročnej vojne, bojoval proti Turecku, Prusku a Francúzsku, v jeho husárskych oddieloch slúžilo mnoho slovenských vojakov. V r. 1738 prepadol so 120 husármi predvoje Turkov a zahnal ich. Na hranici Bosny obsadil so 400 jazdcami hrad Rudník a proti Grodke s 260 vojakmi porazil oveľa početnejší turecký oddiel. V pruskej vojne s 350 husármi prekvapivo zaútočil na pluk pruských dragúnov, veľkú časť z nich zajal, neskôr s dvoma stotinami karabinierov zvíťazil nad iným plukom, zajal viac ako sto zajatcov a ukoristil dve zástavy. V druhej francúzskej vojne porazil celú francúzsku jazdu a mimoriadnu odvážnosť prejavil pri dobýjaní Antverp a Bergu, kde zajal 47 dôstojníkov a 945 vojakov s dvoma delami. Jeho husárskym kúskom bolo dobytie Berlína v októbri 1757, odkiaľ sa s korisťou a výkupným 310 tisíc toliarov, siedmymi zástavami a mnohými zajatcami vrátil na svoje postavenie v Hornej Lužici.

V r. 1763 povýšený do grófskeho stavu, 1777 gróf Rímskej ríše nemeckého národa, 1758 (prvý v Uhorsku a druhý v monarchii) vyznamenaný veľkokrížom Radu Márie Terézie, spoluzakladateľ niekoľkých osád v Bukovine, iniciátor zrušenia nevoľníctva.

S manželkou princeznou Františkou Lichnowskou mal štyri deti, troch synov a jednu dcéru, syn Andrej (1764 – 1840) bol generálom. Kariéru A. Hadika ukončilo zranenie na ľavej nohe, ktoré utrpel v boji proti Turkom (1789), velenie vojska prenechal gen. Laudonovi. Zomrel na následky zranenia vo Viedni, pochovaný je vo Futogu.

„Virtuti nihil invium“ (Cnosť nepozná prekážky)

Literatúra:

FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997.