Albert Pavol MAMATEJ
(Mamatey, 11. 4. 1870 Kláštor pod Znievom, o. Martin – 21. 12. 1923 Brooklin, štát Massachusetts, USA)
Technik, krajanský pracovník, konzul ČSR v Pittsburgu
Základnú školu vychodil v Martine, kde sa vyučil za zámočníka. Začas pracoval v strojárskom podniku Ganz v Budapešti. Roku 1893 odišiel do USA. Prešiel rozličnými zamestnancami v New Yorku, Bostone, Linne, roku 1907 sa stal dozorcom strojných dielní Carnegie Institute of Technology v Pittsburgu. Býval v North Braddocku. K národnej a organizačnej práci v slovenských krajanských spolkoch ho pritiahol zakladateľ Národného slovenského spolku v Pittsburgu Peter V. Rovnianek. Slovenská liga v Amerike, ktorej bol r. 1907 spoluzakladateľom, pod jeho predsedníctvom (1911 – 1920) zohrala významnú úlohu v živote amerických Slovákov. Popri osvetovej, kultúrnej, redakčnej a edičnej práci organizovala výchovnú, poradenskú a sociálnu pomoc slovenským študentom v Amerike, robotníkom, prenasledovaným politikom atď. Cennú iniciatívu A. Mamatej prejavil roku 1914 pri vyvracaní protislovenskej propagandy, ktorú v Ameriku organizoval maďarský politik gróf Mihály Károlyi. Bolo to najplodnejšie obdobie A. Mamateja, korunované pamätným Memorandom o krivdách a požiadavkách z roku 1914, ktoré vo vzácnej jednote organizácií i jednotlivcov deklarovalo „úplnú samosprávu a voľnosť samourčenia Slovákov tak na politickom, ako aj kultúrnom a hospodárskom poli“.
Spolu s bankárom Michalom Bosákom organizoval celoamerickú zbierku na Slovenský agitačný fond, ktorý mal tvoriť finančnú základinu samostatného Slovenska a jeho štátnej správy. Výrazom tejto snahy sa stala Clevelandská dohoda z 22. októbra 1915, v ktorej sa v intenciách Mamateja hovorilo o spojení „českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov, s úplnou národnou samosprávou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou...“
Mamatej osobne rokoval s T. G. Masarykom o nomenklatúrnych otázkach slovenskej štátnosti. Až dovtedy možno A. Mamateja považovať za jedného hlavných strojcov spoločného česko-slovenského štátu (bol aj signatárom Pittsburskej dohody), ktorý sa úspešne radí vedľa M. R. Štefánika. Roku 1919 však navštívil Česko-Slovensko a vrátil sa odtiaľ ako vymenený. Na stretnutiach s pražskými politikmi rokoval o politickom a ekonomickom usporiadaní spoločného štátu a pravdepodobne vtedy mu Masaryk ponúkol post čs. konzula v Pittsburgu, čo Mamatej prijal. Vo vedení Slovenskej ligy to malo za následok ostré rozpory. Keď sa v septembri 1920 ujal svojho úradu, výbor ligy odmietol s ním spolupracovať a roku 1922 ho z nej vylúčili. Pochovaný je v North Braddocku, USA.
„Bratská láska nám viac dá, ako nám Masarykov podpis zaručiť môže.“
Literatúra:
FERKO, M.: Sto slávnych Slovákov. Martin : Matica slovenská, 1997.
