O procese Jozefa Tisa, slová JUDr. Jána Kudráta

„...Ako som už uviedol, bol to proces čisto politický – povýšený už vtedy platnou totalitou na konanie „právne“. Bol to barbarský proces. Nemal totiž žiadne právom postulované atribúty trestnoprávneho konania. Spomeniem len niektoré právne princípy v ňom úplne absentujúce.

1.    Praesumpcia neviny – latinsky: in dubio pro reo.
To znamená, že v pochybnostiach o právne relevantných skutočnostiach, či okolnostiach prípadu treba tieto až do odsúdenia (právoplatného) vysvetľovať a brať v prospech obvineného – obžalovaného. Náš tribunál vychádzal úplne opačne, t. j. z praesumpcie jeho viny bez jej dokazovania a dokázania.

2.    Nech je vypočutá aj druhá strana – audiatur et altera pars
Teda musia vyjadrenia a návrhy druhej strany predovšetkým vypočuť, zaprotokolovať a najmä objektívne nepredpojaté zvážiť a zhodnotiť. Toto sa v našom prípade nestalo. Naopak, buď obžalovanému, či jeho obhajobe sa nedal takmer žiadny priestor na to, alebo ak aj formálne áno, ale zostalo to predsedom nepovšimnuté. Teda úplná absencia tohto princípu. A robilo sa tak pred očami takzvanej verejnosti, ba pred celým svetom!

3.    Príčinná súvislosť medzi obžalovaným a inkriminovanou trestnou činnosťou – teda tu chýbal cauzálny nexus.
Obžalovaný bol odsúdený a dokonca potupne popravený bez rešpektovania tejto kardinálnej : „conditio sine qua non“! Príčinná súvislosť mu dokázaná nebola.

4.    Vychádzalo sa absolútne protiprávne z kolektívnej, či zodpovednej – funkčnej viny za všetko, čo urobili nacisti i niektorí gardisti počas vojny na Slovensku, najmä po potlačení povstania u nás

To bolo tiež postavené na hlavu a právne princípy boli suspendované. Výsledok tejto zvrátenosti, je všetkým známy...

Teraz, po vyše štyridsiatich rokoch mlčania môžem a musím povedať, že celý tento politický proces, v ktorom bol nespravodlivo súdený a odsúdený nielen Tiso, ale celý slovenský národ, bol našim nešťastím. Mal slúžiť ako kamufláž najkritickejšieho obdobia našich novodobých dejín. Na zločin povýšil parlamentné demokratické uskutočnenie slovenskej autonómie. Rozsudok smrti bez dôkazov a bez možnosti odvolania sa – bol surovou justičnou vraždou vďaka už vtedy vládnucej červenej totalite, ktorá len vystriedala totalitu hnedú...“
 
Literatúra:

KUNDRÁT J., Od kolísky po šibenicu, Agentúra SNJ  1991, s. 7-8 . 11.