Kanadský Slovák – 8. Septembra 1990, str. 8
NEŠPIŇME SI VLASTNÉ DEJINY
Ing. František Mrva – Tvrdošín
V posledných dňoch máme možnosť prečítať si v dennej tlači, vidieť v televízii, alebo počuť v rozhlase protichodné názory o osobe dr. JozefaTisu, prezidenta Slovenskej republiky. Niektorí o ňom podávajú obraz v podstate „v dobrom svetle“, u iných vyznieva „negatívne“ a z obsahu argumentov je zjavné, že autor zrejme nepozná iné zdroje informácií ako zmanipulované dejepisné údaje vnucované nám posledných 43 rokov komunistami.
Často sa na túto tému diskutuje na rozličných fórach, pri rozličných príležitostiach. Pre mňa je nepochopiteľné, že som sa osobne nestretol s nikým, kto by proti osobe dr. Jozefa Tisu mal niečo konkrétne negatívne. Hlavne u starších ľudí, ktorí zažili Slovenskú republiku, počúvam len chvály o nej a o našom prvom slovenskom prezidentovi.
Fakt, že v období druhej svetovej vojny celá Európa bola vo vojnovom vare spojenom s nedostatkom, je neodškriepiteľný. Faktom zostáva aj to, že v tom čase bolo na Slovensku, v rámci možností, skvele. Slovensko prekvitalo hospodársky (stavali sa školy, cesty, elektrifikovalo sa, začala sa stavať Oravská priehrada, Slovenská koruna bola najlepšou menou v Európe...), kultúrne (vydalo sa viacej slovenských publikácii ako mnoho rokov predtým, aj potom...), aj politicky (Slovenskú republiku uznala väčšina vtedy existujúcich štátov sveta, boli nadviazané diplomatické styky s mnohými z nich). Všetky tieto úspechy sa dosiahli prezieravou politikou slovenskej vlády vedenej dr. J. Tisom. Je až neuveriteľné, že v časoch, keď väčšina národov Európy bojovala o prežitie, slovenský národ sa pozdvihol na takú vysokú úroveň.
Mnohí dr. J. Tisovi vyčítajú tzv. genocídu židovského národa. Potvrdzuje to zarážajúca neznalosť historických faktov. Napr. v procese s Eichmannom r. 1961 v Jeruzaleme sa dokázalo, že slovenská vláda na nátlak Nemecka súhlasila s expatriáciou Židov za účelom presídlenia, nie likvidácie. Keď bol listom spišského biskupa Jána Vojtaššáka dr. J. Tiso informovaný o skutočnom osude odsunutých Židov, oficiálne vyhlásil, že už ani jeden Žid zo Slovenska nebude vyvezený. Samotný Eichmann v procese odpovedal na otázku, prečo klamal slovenské úrady, keď r. 1942 tvrdil v Bratislave, že sa slušne zaobchádza so Židmi odsunutými do Nemecka a Poľska. „To bol rozkaz!“
Mnoho v tejto otázke môžu vyjasniť historické dokumenty, materiály publikované pamätníkmi tých dôb, ako sú prof. Ďurica, prof. Vnuk, prof. Mikuš a mnohí ďalší, ale aj materiály publikované v našej tlači. Napr. v Smene z 8. 6. 1990 bol uverejnený rozhovor s obhajcom dr. Jozefa Tisu dr. Ernestom Žabkayom nazvaný „Advokát“. Dr. Žabkay v ňom uvádza, že tri body obžaloby proti dr. Jozefovi Tisovi, z ktorých ho obviňovala obžaloba, a to z rozbíjania republiky, zo zločinov proti ľudskosti a zločinov proti ZSSR, obhajoba hravo vyvrátila. K židovskej otázke sa tu uvádza aj to, že dr. Neumann na Tisov príkaz a s jeho podpisom vystavil v čase deportácii vyše deväťtisíc výnimiek, čím v skutočnosti zachránil vyše 30 000 až 40 000 Židov. Dr. Jozef Tiso vydal príkaz veľvyslancovi v Budapešti, aby sprostredkoval cesty Židov na Slovensko, kde sa mohli zachrániť. Takže dr. Jozef Tiso urobil v tých časoch niečo, čo si nedovolil žiadny iný štátnik v Európe – Židov zachraňoval, nie likvidoval. Nie je známy ani jeden prípad, že by na Slovensku stratil život na rozkaz slovenskej vlády čo len jeden Žid. Na Slovensku sa percentuálne zachránilo viacej Židov ako v susedných štátoch, kde sa robili na Židov pogromy. V Poľsku z vyše 3 miliónov sa zachránilo len 150 000 (5%), v Maďarsku z 800 000 prežilo okolo 140 000 (17, 5%), na Slovensku z počtu 87 000 si zachránilo život okolo 32 000 (36,8 %) Židov.
Toľko osočovaný dr. Jozef Tiso, pod vedením ktorého sa slovenský národ v ťažkých vojnových časoch povzniesol, nebol nijaký vojnový zločinec (ani jeden štát ho zaň nevyhlásil), ako o ňom tvrdia neprajníci poplatní minulému režimu, ale nesmierne skromný, múdry a charakterovo vzácny človek, ktorého tragédia spočíva v tom, že ho dejiny postavili v najťažších dobách na čelo národa. Potupne musel zomrieť len preto, že senát, ktorý súdil dr. Jozefa Tisu, mal direktívy od Beneša, ako má dopadnúť súd. Beneš jednoducho nezniesol, aby v Česko - Slovensku boli dvaja prezidenti.
Ing. František Mrva, Tvrdošín
MODLIME SA A PRACUJME ZA SAMOSTATNÉ A NEZÁVISLÉ SLOVENSKO, lebo len v rámci samostatného Slovenska si správne a spravodlivo vyriešime svoje národné a hospodárske problémy.
(Slovenský rodoľub Dr. Jozef Tiso (1887 – 1947), Trenčín : Vydavateľstvo Ivana Štelcera, 1992, s. 124 - 126).
