Choď na obsah Choď na menu

 

František Vnuk o tom, či bol J. Tiso vojnový zločinec, alebo nebol

V piatok 18. apríla o 5. 30 hod. bol vykonaný trest smrti povrazom nad Dr. Jozefom Tisom, ktorého odsúdil Národný súd v Bratislave. Menovaný žiadal udelenie milosti, ktorá mu udelená nebola, a v dôsledku toho bol rozsudok Národného súdu vykonaný...

Vatikánsky rozhlas komentoval Tisovu popravu týmito slovami: „Ako mučeník úprimnej rodolásky Dr. Jozef Tiso – ktorý ináč zomrel veľmi pekne, i keď spôsobom smrti na kňaza nedôstojným – bude ďalej žiť v katolíckom slovenskom národe. Tomu nezabráni ani tendenčné písanie svetovej tlače...“

A napokon sa ešte raz treba vrátiť k otázke, či Dr. Jozef Tiso (a v podobnom zmysle aj ďalší politickí predstavitelia Slovenskej republiky) bol „vojnovým zločincom“. Na túto otázku sa dá jasne a jednoznačne odpovedať: NEBOL!

Definícia vojnového zločinca bola právno-pojmovo presne vymedzená. Komisia Spojených národov pre vojnové zločiny (United Nations War Crimes Commission) špecifikovala 33 zločinov, ktoré sa klasifikovali ako vojnové zločiny, a ďalej vymedzila zločiny proti ľudskosti a zločiny proti mieru. Ich páchatelia sa označovali ako vojnoví zločinci. Komisia potom zriadila osobný výbor (tzv. Committee I), v ktorom pracovali vybraní reprezentanti všetkých spojeneckých štátov...

Od decembra 1944 do 31. marca 1948 výbor (Committee I) vydal 60 listín vojnových zločinov, ktoré obsahovali vyše 36 000 mien. Spomedzi týchto mien komisia uznala za vojnových zločincov 24 453 osôb. Netreba dodať, že ide o osoby výlučne z radov porazených...

Zo štatistického rozboru týchto zoznamov sa možno dozvedieť aj národnostné rozvrstvenie oných „vojnových zločincov“. Je medzi nimi 22 409 Nemcov, 1 204 Talianov, 402 Bulharov, 363 Japoncov, 62 Maďarov, 9 Albáncov  4 Rumuni. Medzi menami sa však nenachádza ani jedna osoba slovenskej, ani česko-slovenskej národnosti, teda ani Tiso, ani Tuka, ani Ďurčanský. Dnes by už nemalo byť ani najmenších pochýb, že Národný súd a celý systém ľudového súdnictva neboli vysluhovateľmi spravodlivosti, ale nástroje politickej pomsty...

Z Knihy Sto päťdesiat rokov v živote národa od Františka Vnuka, str. 253 – 254.