Dr. Štefan Polakovič o Jozefovi Tisovi
Máj 1947

Božia Prozreteľnosť, opatrujúca starostlivým spôsobom všetky národy, zverila osudy slovenského národa v chvíľach najťažších a najnebezpečnejších pre národ a Cirkev najväčšiemu géniovi, akého dosiaľ slovenský národ zrodil od dôb kráľa Svätopluka, - Dr. Jozefovi Tisovi.
Po celé storočia slovenský národ obetoval, trpel za nádej slobody. Príkoria každého druhu, nevýslovný útlak nepriateľov a nepochopenie slobodných národov zaťažovali život slovenského národa.
Keď však dozrel čas a naplnila sa miera trpkostí slovenského národa, túžiaceho po samostatnosti a vlastnom živote, nekonečná Božia múdrosť postavila na čelo národných osudov múdreho a rozvážneho muža, nezištného a nekompromisného národovca – Dr. Jozefa Tisu.
Bolo mu súdené Božou Prozreteľnosťou, aby sa stal obnoviteľom slovenskej štátnej samostatnosti. Predvídal utrpenia a kríž, a predsa neváhal vziať na seba ťarchu, ktorú v pravde uniesť mohol len duch, Bohom vyvolený a posilnený. Nevšednou rozvahou a pevným rozhodnutím vyviedol svoj ľud z pomeru služobného na svetlo slobody, do samostatného štátu, učiniac z neho rovnoprávneho člena medzinárodného spoločenstva.
Jasným umom, pevnou rukou a ostražitou opatrnosťou stvárňoval vývin nášho národa ako vladyka, povolený z ľudu. Zasadol na prestol kráľa Svätopluka, aby viedol svoj ľud a vládol mu podľa nášho ducha. V ňom sa stelesnila naša vôľa po samostatnosti a vláde nad našim životom. V ňom príkaz našich dejín a zákony nášho života našli svoje vyjadrenie.
Nenávidel bezprávie, falošnosť a útlak. Miloval pravdu, právo a spravodlivosť. Nehľadal seba a svoje záujmy, zachoval si ruky čisté od hmoty a jej kazu.
Šľachetný bez miery, láskou k národu sýtil svoje činy. Z tejto lásky znášal príkoria protivníkov a maril nástrahy národných nepriateľov. Z tejto lásky stal sa služobníkom všetkých, zachraňoval nevďačných, povzbudzoval slabých, podporoval snaživých; láskavý a prísny, srdce mal otvorené pre všetkých. Zákonom mu bola vôľa ľudu, skutkami a činmi plnil túžby národa.
Bol dôsledný v zásadách, povoľný v podradnom. Ustupoval zlu, len aby sa vyhol väčšiemu. Skúmavým zrakom hodnotil znaky času. Volil vždy najlepšiu cestu pre národ.
Nedal sa vyniesť z rovnováhy nikým a ničím. Koľko len útokov, skrytých i zjavných, preletelo okolo neho a nezranilo ho, lebo sa zraniť nedal! Úsmev, ktorý mu pohrával okolo úst v dobrých i v zlých chvíľach národa, bol oporou tých, čo si ho ctili a milovali, a bol postrachom pre tých čo nemali čisté svedomie.
Bol nezraniteľne povznesený ponad čas a pomery bez najmenšieho znaku povýšenosti, bol ľudový bez porušenia majestátu vladára, dôsledný v postupoch bez upätého umienenia, povoľný v druhoradosti bez porušenia zásady, osobne prípustný bez mnohých ohrád okolo seba, blízky tým, čo milujú národnú pravdu a dobro, vzdialený od tých, čo národu škodia, tešil sa úspechom a smútil nad zradou. Svojim životom a dielom vystavil si v srdci a duši nášho ľudu pomník, ktorý veky pretrvá.
Svojou dušou precítil veky a prehliadol budúcnosť. Dal národu príkaz, plný obsahu a viery: Verní sebe – svorne napred.
Verný sebe: verný slovenskému životu a duchu, zemi a štátu, právam národa, odkazu dávnych vekov a prísľubom budúcnosti.
Svorne napred: v jednote ducha, zmýšľania a konania nezadržateľne utvárať predpoklady novej budúcnosti nášho ľudu.
Tomu učil národ za živa, to prikazuje zvečnelý dnes, vznášajúc sa ako ochranný duch nad Slovenskom a pozerajúc upretým zrakom do očú všetkých, čo slovenskou rečou vyznávajú vieru, nádej i lásku.
Vydal svedectvo krvi o ideách, ktorým za života slúžil. Dal národu príklad, ktorému niet porovnania v našich dejinách.
Obetoval sa za národ, aby národ žil. Jeho obeta je zárukou života, jeho duch zárukou bezpečnej cesty, jeho príklad zárukou úspechu, jeho zásady bohatým pokladom.
Bol najväčší medzi veľkým ešte za života. Majestát obete a smrti učinil z neho oveľa viac než národného hrdinu: večitý symbol slovenskej samostatnosti.
V národe malom bol strážcom veľkých ideí ľudstva a kresťanstva.
Protivníci chceli zabiť ideu slobody a ranili len telo. Duch oslobodený z pút hmoty stal sa večným dedičstvom národa, a niet tej zloby, čo by ho zničila.
Násilie ducha zlého chcelo v ňom zničiť ducha pravdy. On však za vieru, pravdu a dobro bojoval ako predvoj na hradbách kresťanstva. Zvíťazil nad hmotou a časom na dôkaz večnosti pravdy Kristovej.
Bratislava! Nevinná krv veľducha vykúpila tvoje zakliatie. Syn slobody potupnou smrťou zahynul, aby vykúpil naše otroctvo. Aby sa aj v našom národe splnilo slovo: „Bez prekliatie krvi niet vykúpenia.“
Žil medzi nami ako jeden z nás. Hoci musel odísť, ostáva s nami jeho duch, aby nás viedol k víťazstvu!
Sláva mu večitá v národe!
Osláv ho, Bože!

(Vydal Slovenský Akčný výber, máj 1947, Roma Taliasko. In: Murín, K. Spomienky a svedectvo. Hamilton, Ont: Zahraničná Matica Slovenská, 1987, s. 471 – 474)