DR. JOZEF TISO A SLOVENSKÝ ŠTÁT

Možno poďakovať Božej prozreteľnosti, že poslala Slovákom v najkritickejšom čase slovenských dejín dr. Jozefa Tisu, ktorý zasadol na vladársky prestol preberúc funkciu štátneho prezidenta. Bol mužom čistého charakteru, výnimočnej inteligencie a vyhranených názorov. Všetky vynikajúce duchovné dary a osobnú energiu ochotne postavil do služieb svojho národa, keď to potreba vyžadovala.

Hneď si uvedomil, že slovenská štátna samostatnosť, ktorej sa náš národ dožil 14 . marca  1939, bola ovocím práce mnohých pokolení. Veľmi dobre poznal priebeh slovenských dejín, dôležitosť kresťanstva, a preto celou svojou povahu lipnul na kresťanskej tradícii nášho národa. Vo svojich prejavoch sa nebál odvolávať sa na kresťanskú filozofiu, ktorá mala byť základom slovenskej národnej filozofie. Bol plne presvedčený, že Slováci nepotrebujú importovať cudzie doktríny ako nacizmus, komunizmus a fašizmus, ale vystačia s kresťanstvom.

Politické a štátne dielo prezidenta Slovenskej republiky sa zameriavalo len na dobro slovenského celku, aby v rámci svojich štátnych hraníc dokázal svoju životaschopnosť a sebestačnosť. V relácii medzinárodnej si vyslúžil rešpekt a diplomatické uznanie 27 štátov. V hospodárskej produkcii, hoci na zmenšenom území, sa skvele uplatnil a slovenská koruna bola tvrdou valutou, stredoeurópskym alebo dunajským dolárom.

V logickom myslení dr. Tisu a mnohých oddaných stúpencov bolo nad slnko jasné, že tak, ako existoval slovenský národ, tak musel existovať Slovenský štát. Preto toľko zdôrazňoval vo svojich príhovoroch budovanie svojho štátu. Národ ho počúval a konal podľa prezidentských direktív.

V sociálnom myslení a náuke kresťanského socializmu, kde robotníci mali byť účastinármi v továrňach, dr. Tiso predišiel európsky a svetový vývoj. Bolo to oveľa viacej ako len zásada, že robotník je hoden svojej mzdy.

Prezident Tiso robil štátnu politiku v daných politických, zemepisných a medzinárodných okolnostiach, keď zúrila druhá svetová vojna. V tejto hre protichodných síl a záujmov obhajoval národ a jeho štát, ako sa len dalo najlepšie. Nikoho nedal popraviť, hoci neutrálne Švajčiarsko sa nemohlo tým pochváliť. Rozhodne sa postavil proti komunizmu a varoval svoj národ pred zlobou tohto diabolského systému. Beneš ho dal odsúdiť a popraviť, lebo bol symbolom slovenskej štátnosti a rozhodným odporcom komunizmu.

Prezident dr. Tiso odoprel vydať Nemcom amerických letcov, ktorých nemecké protilietadlové batérie zostrelili na slovensko-moravskom pohraničí, keď pristáli s parašutistami na slovenskom území. Taktiež odmietal vyhlásil na Slovensku generálnu mobilizáciu, keď to v roku 1943 žiadal maršal Keitel.

Z knihy od R. Šandorfiho, Buďme hrdí na dejiny Slovákov, str. 131 – 132.