Riešenie židovskej otázky za Slov. republiky je otázka príliš komplikovaná a potrebné je zhrnúť do objektívnej štúdie všetky jestvujúce dokumenty, aby sa poznal pravý stav vecí. Jedno je isté, že dr. Jozef Tiso nemal účasť na ostrých zákrokoch proti Židom, ktoré sa stali zo strany Nemcov a pre povoľnosť dr. Vojtecha Tuku. Naopak, dr. J. Tiso ako Prezident republiky si vymienil právo, aby mohol udeľovať osobitné výnimky pre Židov. – Advokáti dr. Tisu pred tzv. národným súdom vyhlásili, že dr. J. Tiso takto zachránil vyše 9000 Židov pred vyvezením a teda azda aj pred istou smrťou. Nadovšetko je tu vážne svedectvo arcibiskupa dr. Karola Kmeťku zo dňa 6. januára 1947, v ktorom doslova vyhlásil: „je zistené, že vydanie židovského kódexu on ako Prezident nepodpísal...“

A v ďalšom arcibiskup dr. Kmeťko uviedol: „Viem, že Židia aj mne povedali, že je potrebné, aby Tiso zostal naďalej prezidentom, lebo že ak on tam nebude, všetci Židia zahynú do posledného.“

Biskup dr. Michal Buzalka 30. januára 1947 pred „národným“ súdom vypovedal, že mnoho ráz intervenoval u dr. Tisu v prospech Židov a že mu tento vždy vyšiel v ústrety. Tak len na intervenciu biskupa Buzalku zachránil dr. J. Tiso 100-120 Židov.

Slovenský Katolícky Biskupský zbor podal 8. januára 1946 žiadosť na predsedníctvo Slovenskej národnej rady v Bratislave, v ktorej sa postavil na obranu dr. J. Tisu. V tejto žiadosti mimo iného čítame:

„Máme tiež vedomosť o tom, že po vynesení protižidovských nariadení dr. Jozef Tiso bol ochotný zriecť sa prezidentstva. Ak tak neurobil, stalo sa preto, že snažil sa jednak hatiť a mieniť účinky týchto opatrení, jednak zabrániť väčšiemu zlu. Hodno uvážiť, že čo nevedel prekaziť vo väčšom a nezávislejšom Maďarsku ríšsky správca – to nebol vstave prekaziť ani dr. Jozef Tiso.“

(pozn. pod čiarou č. 92 v knihe od Dr. Karola Murína, Spomienky a svedectvo, s. 407-408)