Historik Dušan Kováč v úvode zborníka z vedeckého sympózia v roku 1992 hodnotí Jozefa Tisu takto: „...Predovšetkým je evidentné, že nacizmus bol Jozefovi Tisovi úplne cudzí. Nacistické povopohanstvo sa nemohlo katolíckemu kňazovi prihovárať ničím. Spolupráca s nacistickým Nemeckom bola teda vynútená okolnosťami.“

(Judák, V. Jozef Tiso, Kňaz, spolupracovník biskupa Karola Kmeťka. In Hrabovec, E. Jozef Tiso, kňaz a prezident. s. 65 – 66)

Nitriansky lekár – konvertita zo židovstva, MUDr. Pavol Strauss (1912 – 1994), hovorí: „Odsúdenie prezidenta J. Tisu a jeho tragický koniec je tragédiou slovenského národa... Bol to kňaz dobrý, čistý kňaz. A malo by sa všetko možné podniknúť, čo sa len dá, aby sa tá nepravda, ktorou bol odsúdený, odhalila a dostalo sa jeho osobe, tej čistej osobnosti, satisfakcie a rehabilitácie.“

(Judák, V. Jozef Tiso, Kňaz, spolupracovník biskupa Karola Kmeťka. In Hrabovec, E. Jozef Tiso, kňaz a prezident. s. 84.)