„Rodina je prameň, z ktorého plynie život; je to prvá škola, ktorá učí myslieť; je prvý chrám, ktorý učí modliť sa; je prvá dielňa, ktorá učí pracovať a je prvá spoločnosť, ktorá učí spolunažívať v láske a spravodlivosti.“

(Slovák, 1939, č. 44. In: Ďurica, M. Jozef Tiso I., s. 154)

„Národným byť a nebyť samostatným, to toľko znamená, ako odsúdiť ten národ na zaniknutie. Ak teda národ má byť a toho dôkazom je, že je tu, teda ten národ podľa vôle Božej musí byť samostatný.(...) Ako Pán Boh nestvoril človeka otrokom, ale otroctvo bolo len výsledkom historicky poblúdeného spoločenského poriadku, tak ani národy nie sú stvorené na to, aby slúžili iným, ale aby žili podľa svojho a zodpovedne svojmu cieľu. Že národ stratil samostatnosť, je len výsledkom poblúdených medzinárodných systémov, ktoré stlačovali národy na stupeň otrokov. (...) Národ musí mať svoju slobodu, lebo bez nej darmo by mu dal Pán Boh reč, nemôže ju užívať. Darmo by mu dal územie, nemôže ho podľa svojej vôle obrábať a z neho žiť. Ak teda má národ žiť podľa svojho, podľa svojho rozumu a charakteru, nemôže sa uplatniť, ak nemá slobodu. Vôľou Božou je teda, aby národ bol samostatný a slobodný.“

(Slovák, 1940, č. 227. In: Ďurica, M. Jozef Tiso I., s. 156-157)