Bude revízia procesu s Dr. Jozefom Tisom? Advokát JUDr. Tibor Böhm dostal na to poverenie od žijúcej sestry prezidenta Terézie Turčekovej
V novinách SMENA z 8. marca 1991 bol uverejnený kratučký oznam tohto znenia:
V polovici februára 91 sestra dr. Jozefa Tisu, pani Terézia Turčeková, splnomocnila bratislavského advokáta JUDr. Tibora Böhma, aby právne zastupoval jej brata, bývalého prezidenta Slovenského štátu, na možnej revízii procesu.
V novinách SLOVENSKÝ DENNÍK z 27. mája 91 bol uverejnený článok s titulom: „BUDE REVÍZIA PROCESU S DR. JOZEFOM TISOM?“ V tomto článku sa opisuje ako JUDr. Tibor Böhm odišiel do Kanady navštíviť slovenskú emigráciu a hlavne tých, ktorí sa poznali s prezidentom Tisom a boli v jeho službách. Veľmi dôležitým stretnutím bolo stretnutie sa s dr. Jozefom Kirschbaumom, ktorý bol veľmi blízky prezidentovi Tisovi a bol za Slovenského štátu diplomatom a vyslancom vo Švajčiarsku.
V tomto článku JUDr. Böhm výslovne spomína, že išiel do Kanady (poradiť sa) konzultovať jeho návrh na revíziu procesu s dr. Jozefom Tisom, pretože dnes je už úplne jasné, že nešlo o celkom regulárny proces, ale o obeť justičnej zvole, (o justičnú vraždu). JUDr. Böhm tvrdí, že tento návrh sa medzi našimi krajanmi stretol s veľkou podporou.
Ďalej dáva novinár Slovenského denníka JUDr. Böhmovi túto otázku: „VY STE PREVZALI ZASTÚPENIE V PRÍPADNEJ REVÍZII TOHTO PROCESU?“ JUDr. Böhm jasne odpovedá: „Áno, dostal som poverenie poslednej žijúcej priamej príbuznej dr. Jozefa Tisu a nie je nijakým tajomstvom, že ani Kanadskí Slováci nikdy nevideli v dr. Tisovi nejakého vojnového zločinca, ako sa to s istým zámerom ešte aj dnes niekde publikuje. Som toho názoru, že len revízia procesu môže vniesť do prípadu definitívne jasno. V čase, keď sa u nás rehabilitujú aj niektorí prisluhovači totalitného režimu, by bolo spravodlivé, aby sme sa s evidentnými chybami minulosti vyrovnali dôstojne a čestne. Aj keď si nemyslím, že súčasné politické spektrum je celkom naklonené myšlienke na revíziu takéhoto procesu, domnievam sa, že v záujme historickej spravodlivosti by k tomu malo dôjsť.
Áno, patrilo by sa, aby sa čím skôr mohol uskutočniť rehabilitačný proces dr. Jozefa Tisu. Veľká čiastka Slovákov si to z hlbín svojich duší praje a po tom túži, ba veľmi mnohí sú aj tí, ktorí sa za to modlia. Keď sa nás bude čím viac za to modliť, tým skôr si to vymodlíme. Nech nám v tom pomáha Všemohúci Boh a Sedembolestná Patrónka Slovenska. Aj tu sa už začína uskutočňovať slovenské porekadlo, „že lož má krátke nohy a pravda predsa raz zvíťazí a vyjde najavo.“ Daj Bože, aby táto pravda o prezidentovi Tisovi čím skôr vyšla najavo, aby slovenský národ mohol aj verejne vzdávať úctu tomu, ktorý bol jeho záchrancom v ťažkých vojnových časoch a ktorý bol pre národ DRUHOU JEHO HLAVOU.
Vezmime si príklad od Talianov, ktorí už 22. apríla 1990 rehabilitovali prezidenta Tisu a vyhlásili, že prezident Tiso nebol služobníkom nacizmu, ale odporoval ako len mohol nátlakom Hitlera. Komunisti u nás však pravú historickú skutočnosť sfalšovali a poprekrúcali, prezidenta Tisu zbiľagovali a pošpinili a falošne ho obvinili z tých najhorších zločinov. Už bol čas, aby sa komunistické klamstvá odhalili a prezident Tiso dostal úctu aká mu patrí.
Rehabilitácia prezidenta Tisu v Taliansku
Slovenské noviny „Slobodné Slovensko“ v september – októbrovom čísle 1990 prinášajú správu o rehabilitácii prezidenta Tisu v Taliansku. Prinášame vám tu správu o tom:
Týždenník padovskej diecézy (Taliansko) „La difesa del popolo“ (Obrana ľudu), ktorý vychádza na 36 stranách formátu tabloid, vo svojom čísle z 22. apríla 1990 ..., uprostred prvej strany uverejnil typograficky zvýraznený nadpis: „Čo sa dosiaľ nestalo – Bývalý prezident Msgr. Tiso rehabilitovaný.“
Potom niekoľkými riadkami odkazuje čitateľov na 4. stranu časopisu, ktorá je celá venovaná prezidentovi Tisovi. Táto strana otvára rubriku „Náboženská aktualita“ a vedľa výrazného nadpisu článku „Prezident farár nebol služobníkom nacizmu“ je reprodukcia obálky bratislavského časopisu „23.55“ s veľkou podobizňou Dr. Jozefa Tisu. Ako podtitulok redakcia zhrnuje obsah celého článku týmito slovami „Msgr. Jozef Tiso, posledný leader slobodného Slovenska – ktorý bol benátskeho pôvodu – odporoval ako len mohol nátlakom Hitlera. Komunizmus sfalšoval skutočnosť prekrútenou interpretáciou“. Po redakčnom úvode nasleduje stručná historická rekonštrukcia politickej činnosti Dr. Jozefa Tisu, o ktorú redakcia požiadala profesora padovskej univerzity Dr. Milana Ďuricu.
Toto však nie je po prvý raz, čo sa v talianskej tlači takto pozitívne píše o prezidentovi Slovenskej republiky. Minulého roku vyšla v Ríme v sérii historických štúdii o kresťanstve kniha dvoch talianskych autorov – Monalda Brescianiho a Ennia Innoventiho – „Katolícki štátnici“. Nachádzame v nej dvanásť životopisných náčrtov najvynikajúcejších katolíckych štátnikov ostatných troch storočí. Ich rad otvára anglický kráľ Jakub II. Stuart (1663 – 1701) a zakľučuje Jozef Tiso (1887 – 1947).
Autor vynikajúceho príspevku o slovenskom prezidentovi je známy historik a publicista Ennio Innoventi, ktorý načrtol kňazský a štátnický profil veľmi pozorným rozborom jeho života, náuky a politickej činnosti. Je hodno citovať záver tejto štúdie talianskeho historika:
„Táto prekvapujúca jednota posvätnosti náboženstva a profánnosti politiky (v Tisovej osobnosti) je jednoznačným príkladom našich čias, a preto si zaslúži, aby sa objektívne revidovala Tisova politická a sociálna náuka, ktorá sa osvedčila v šesťročnom praktickom uskutočňovaní v ťažkom období druhej svetovej vojny a bola spečatená jeho osobnou dôslednosťou až po martýrium, obsahuje prvky, ktoré ostávajú i dnes aktuálne celkom ako vtedy, nakoľko vyplývajú z večných zásad.“ (str. 123).
Vybraté z knihy Slovenský rodoľub. Dr. Jozef Tiso (1887 – 1947) z r. 1992, str. 64 – 66.
