„ŠTYRIDSAŤ ROKOV SME POČÚVALI LEN OBVINENIA...“
Z PROLÓGU KU KNIHE „PROCES S DR. J. TISOM“
JÁN SMOLEC, RIADITEĽ TATRAPRESSU
Koncom minulého roka vyšla v Bratislave nákladom vydavateľstva Tatrapress kniha „Proces s dr. J. Tisom“, ktorá obsahuje spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. Riaditeľ vydavateľstva Ján Smolec vypravil knihu na cestu svojím úvodom, v ktorom vysvetľuje prečo knihu vydal a píše:
Mnohí okolo nás akosi nechceli pochopiť, že do nášho života vstúpila pravda a s ňou objektivita. Ak si chceme vážiť svoje dejiny, nemali by sme obchádzať ani háklivé témy. Od roku 1948 nám marxistickí historici servírovali stereotypné argumenty: Tiso vojnový zločinec, vrah a zradca slovenského ľudu... Štyridsať rokov sme počúvali len obvinenia. Ale čo povedal na procese s prvým prezidentom Slovenského štátu obhajca, to sa väčšina z nás dozvie až z tejto knihy. Pravdu povediac, obvineniam, že dr. J. Tiso bol vojnový zločinec, som veril aj ja. V roku 1963 sa začali trochu rozpúšťať ľady totalitného myslenia. Postupne som sa dostával k literatúre a osobným svedectvám, ktoré výrazne spochybňovali to, čo nám do hláv vtĺkala totalitná ideológia. Roku 1968 sa už aj v novinách objavili hlasy, aby sa podal jasný a predovšetkým pravdivý obraz dejín Slovenského štátu. Dovtedy vydané knihy s touto témou boli vrchovato neobjektívne, marxistickí historici zjednodušovali pohľady na dejateľov tejto republiky a všetkých bez rozdielu hádzali do jedného vreca s označením „vojnoví zločinci“. Obdobie Slovenského štátu charakterizovali ako najtemnejší úsek našich dejín.
Pritom prezident Tiso nepodpísal jediný rozsudok smrti. Komunisti sa za jeho prezidentovania mohli stretávať s ministrom A. Machom v kaviarni a radiť sa, kto „utečie“ z väznice. Naproti tomu prezident Gottwald poslal na šibenicu desiatky nevinných ľudí, dokonca najbližších spolupracovníkov.
Slovenská štátnosť sa vyvíjala osobitnými cestami a jej politici konali takisto osobitnými historicky determinovanými spôsobmi, aby som sa vyjadril terminológiou historikov. Preto som sa v šesťdesiatom ôsmom chystal napísať seriál reportáží o niektorých predstaviteľoch Slovenského štátu a predovšetkým o prezidentovi dr. Jozefovi Tisovi.
Veľa Slovákov už pred r. 1968 pripúšťalo, že dr. J. Tiso nebol taký zločinec, ako sa o ňom písalo. Vŕtalo mi však hlavou, prečo sa Tiso nevzdal funkcie prezidenta, keď videl, kam spejú fašistické vonkajšie a vnútorné vplyvy. Odpoveď na túto otázku som hľadal aj ja. Tendenční autori nielen vtedy, ale aj dnes v článkoch o Jozefovi Tisovi akosi pozabudli publikovať fakt, ktorý na otázku čiastočne odpovedá. Keď sa V. Tukovi 9. septembra 1941 podarilo vo vláde presadiť rasistický židovský kódex, J. Tiso mal v úmysle vzdať sa funkcie prezidenta. Predsedníctvo HSĽS však jeho demisiu neprijalo. A čo bolo pre mňa šokujúce - v tom čase traja židovskí rabíni (Frieder z Nového Mesta nad Váhom, Unger a dr. Schweiger z Nitry) vyhľadali biskupa dr. K. Kmeťku a za prítomnosti vtedajšieho generálneho vikára dr. E. Nécseyho žiadali, aby Tiso zostal prezidentom, pretože po ňom by na prezidentské kreslo nastúpil Tuka, čo by znamenalo veľké nešťastie pre Židov.
Tieto a ďalšie fakty okolo postavy dr. J. Tisu, ale aj Slovenského štátu, zaujímali viacerých slovenských novinárov a chceli o nich písať. Žiaľ, internacionálna pomoc a ňou podporovaní normalizátori novinárov s takýmito úmyslami z redakcií povyhadzovali a rozprášili po perifériách spoločenského života.
Nežná revolúcia opäť otvorila causu Jozefa Tisu. Svedkovia už nemusia opatrne a ticho rozširovať svoje svedectvá, môžu ich vysloviť nahlas, dokonca knižne.
Preto sme sa rozhodli vydať spomienky najdôležitejších účastníkov procesu s dr. J. Tisom. Predpokladám, že sa objavia rozličné názory na uverejnené svedectvá. V demokratickom spoločenstve je to napokon prirodzené. Poniektorí navrhovali, aby sme „prihorúce“ svedectvá komentovali. Nemám nič proti vysvetľovaniu najmä dávnejších udalostí. Mali by sme si však konečne uvedomiť, že sa skončilo ideologické manipulovanie s myslením ľudí. Skončilo sa s kúskovaním právd a servírovaním poloprávd. Nezabúdajme, že ľudia majú v hlavách mozog, a nie rôsol. Sami prídu na to, kto mal pravdu...
Ján Smolec, riaditeľ Tatrapressu
Národ ostane...
V záverečnej časti svojej reči pred súdom v dňoch 17. a 18. marca 1947 prezident dr. Jozef Tiso povedal:
„Jednotlivci sa pominieme, národ ostane a bude žiť ďalej, lebo taká je vôľa Stvoriteľa a Osnovovateľa prirodzeného zákona. A preto praktickým prejavom tohto zákona je a ostane to staré: SLOVENSKO SLOVÁKOM! Celé a nedeliteľné a bezvýhradne v odbore štátoprávnom, kultúrnom, hospodárskom a sociálnom, aby samostatný národ slovenský bol živým nositeľom všetkej moci a užívateľom všetkého toho, čo obsahuje a reprezentuje slovenská krajina. Končím.
Kanadský Slovák 22. Júna 1991 – str. 3.
SLOVENSKÉ OZVENY 17/91
(Slovenský rodoľub Dr. Jozef Tiso (1887 – 1947), Trenčín : Vydavateľstvo Ivana Štelcera, 1992, s. 53 – 55).
