Z rekordov o Slovensku

Najvyšší bod

Gerlachovský štít 2655 m n. m. Najvyšší vrch celej horskej sústavy Karpát. Za najvyšší tatranský štít uznaný na základe barometrických meraní r. 1838. Prvými Slovákmi na jeho vrchole boli Ján Ruman-Driečny a Ján Pasterňák. Vystúpili naň zo Štôly batizovskou próbou r. 1875.

Najnižší bod

Pri Bodrogu 94 m n. m. Miesto sa nachádza severovýchodne od miesta opustenia rieky Bodrog Slovenska, v katastrálnom území Streda nad Bodrogom, v južnom výbežku Východoslovenskej roviny.

Najstaršia akumulácia travertínov

Dreveník – 619 m n. m.

Nachádza sa v Hornádskej kotline, asi 2 km od Spišského Podhradia. Z diaľky pripomína stolový, asi 2 km dlhý vrch. Mocnosť travertínu dosahuje až 100 m. Vytvára tu zaujímavé formy skalného miesta.

Najväčší prirodzený výver ropy

Korňanský ropný prameň

Nachádza sa na východnom okraji kysuckej obce Korňa (asi 3 km západne od Turzovky).

Mineralógia

Najväčšia mineralogická rarita

Kryštály kremeňa a ametystu v podobe holubníka alebo žezla. K najvýznamnejším mineralogickým raritám patria i v svetovom merítku. Nálezy pochádzajú jedine z okolia Banskej Štiavnice, najmä z lomu Šobov.

Jeden z najkrajších minerálov

Antimonit

Ihličkovité a steblovité kryštály dlhé až 15 cm pochádzajú zo štôlne Václav na Šturci pri Kremnici a sú ozdobou mnohých svetových múzeí. Slovensko patrilo najmä v 18. a 19. storočí medzi popredné krajiny produkujúce antimón. Najbohatšie ložiská sú pri Pezinku v Malých Karpatoch a liptovskej Dúbravke v Nízkych Tatrách. V minulosti bohaté ložiská v Spišsko – gemerskom rudohorí sú už zväčša vyťažené.

Použitá literatúra

ONDREJKA, Kliment. Rekordy Slovenska. Príroda. Bratislava: MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., 1997.