Združenie slovenskej inteligencie poslalo 18. 11. 2024 sťažnosť Mgr. Jergušovi Sivošovi, PhD. – predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktorý je zodpovedný za smerovanie tejto štátnej inštitúcie.
Vec: Sťažnosť voči falšovaniu dejín a ignorácii otázky prenasledovania Slovákov a Čechov hortyovským Maďarskom v rámci „Festivalu slobody 2024“
Vážený pán Sivoš,
Ústav pamäti národa organizoval v dňoch 4. až 17. novembra 2024 na území Bratislavy XIV. ročník Festivalu slobody. Program multižánrového festivalu tvorili desiatky podujatí pre verejnosť – prednášky, diskusie, výstavy, medzinárodné filmy, divadelné predstavenia atď.
Festival slobody podľa Vašich slov „približuje viac či menej známu realitu nedemokratických režimov. Cieľom festivalu je zvýšiť povedomie o zločinoch minulosti a o hodnote slobody v súčasnosti. Verejnosti ponúkame nielen aktuálne umelecké spracovanie obdobia neslobody, ale aj výsledky našej vlastnej činnosti.“ Program festivalu pokrýva historické obdobie 1. Slovenskej republiky, ako aj obdobie československej komunistickej totality po druhej svetovej vojne.
Je pre nás zarážajúce, že do programu festivalu nie je zaradené zásadné a podstatné obdobie neslobody v našich dejinách, ktorým je šesťročné obdobie prenasledovania a útlaku Slovákov na našom území, ktoré zabralo hortyovské Maďarsko v rokoch 1938 – 1945.
Rozsiahle a často brutálne perzekúcie slovenského obyvateľstva zo strany hortyovského Maďarska sa začali po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 a trvali až do roku 1945. V tomto období bolo z odtrhnutého územia južného Slovenska násilne vyhnaných či donútených odísť približne stotisíc Slovákov a pre mnohých ďalších sa začala doslova kalvária.
Vynesením rozsudku Viedenského arbitrážneho súdu sa ministri zahraničia Nemeckej ríše a Talianska rozhodli pričleniť časť južného Slovenska (20 % z jeho územia) ako aj časť Podkarpatskej Rusi (asi 12 %) k Maďarsku. V nasledujúcom období v rokoch 1938 – 1945 sa maďarské štátne orgány ako aj časť zradikalizovaného maďarského obyvateľstva dopustili voči nám Slovákom rozsiahlych zločinov proti ľudskosti:
1. prípady vrážd a znásilňovania slovenského obyvateľstva
2. časté prípady väznenia, bitia a krutého mučenia zadržaných Slovákov, nie raz s trvalými následkami
3. živelné hromadné rabovanie a vyháňanie Slovákov spojené s bitím a so stratou ich majetku
4. použitie nátlaku a ozbrojenej sily pri nezákonnom vysťahovaní
5. zhromažďovanie Slovákov v maďarských koncentračných táboroch, napr. Štúrovo, Tomášikovo, Veľká Kaniža (maď. Nagykanizsa), Čanádpalota, Kistarcsa a i.
6. opakované nekončiace domové prehliadky rodín Slovákov, hocikedy aj v noci,
s cieľom vyštvať ich z obsadeného územia
7. hromadné prepúšťanie Slovákov zo zamestnania v štátnej správe, čím stratili živobytie a boli donútení k odchodu (železničiari, učitelia, štátna správa, atď…)
8. rušenie slovenských základných a stredných škôl, alebo ich pomaďarčovanie
9. pálenie slovenských kníh a celých slovenských knižníc
10. vyhnanie slovenských rehoľníkov, kňazov a rehoľníčok v z rasových dôvodov
11. prekladanie slovenských učiteľov a kňazov do južnejších maďarských obcí, aby stratili kontakt so slovenským ľudom a aby sa pomaďarčili
12. rušenie slovenských omší a iných cirkevných obradov a ich nahrádzanie maďarskými
13. zákaz slovenskej tlače a spolkov, atď…
Zadokumentované výpovede v dostupnej literatúre a archívoch sú otrasným svedectvom veľkomaďarského imperializmu a šovinizmu, bezprecedentného popierania základných ľudských, občianskych a národných práv Slovákov, ale aj ostatných národnostných menšín na území Maďarska – Čechov, Moravanov, Rusínov, Srbov či Rumunov.
Žiadame Vás tiež, aby ste pri prezentovaní historických faktov v období 1938 -1948 uplatňovali princíp rovnakej ľudskej dôstojnosti. Tá u nás Slovákov nie je nižšia ako u iných národov a etník a preto odmietame účelovú nacionálnu selekciu pri prezentácii ľudských osudov. Alebo si ÚPN myslí opak?
Sme presvedčení, že hlavným poslaním ÚPN je dokumentovať a prinášať objektívne informácie o našich slovenských dejinách. Odôvodnene preto očakávame, že ÚPN tento svoj postoj napraví a bude k prezentácii slovenských dejín pristupovať objektívne, nie selektívne. Zamlčiavanie horeuvedených faktov z našich dejín vytvára totiž skreslený obraz, ničí historickú pamäť nášho národa a v neposlednom rade znižuje aj vážnosť a dôveryhodnosť štátnej inštitúcie ako je ÚPN.
Nie je prvýkrát, čo vedenie ÚPN predstavuje takéto sploštené videnie dejín neslobody a ignoruje nacionálne perzekúcie Slovákov hortyovským režimom, preto podávame podnet aj na ďalšie inštitúcie. Viac informácií Vám posielame v prílohe.
Zároveň týmto podávame podnet na Váš nadriadený orgán, ľudskoprávny výbor NR SR ako aj ďalšie štátne inštitúcie, aby sa viac zaujímali o selektívnu až manipulatívnu prezentáciu tzv. obdobia neslobody zo strany ÚPN a pričinili sa o nápravu.
S úctou
Branislav Čech – predseda
Združenie slovenskej inteligencie.
Príloha k sťažnosti: Zoznam svedeckých výpovedí o utrpení Slovákov po Viedenskej arbitráži, ktoré ÚPN na „Festivale slobody 2024“ celoplošne ignoruje.
Na vedomie:
Prezident Slovenskej republiky
Premiér SR, Úrad vlády
Výbor NR SR pre ľudské práva
Ministerstvo kultúry
Ministerstvo školstva
Ministerstvo vnútra
Príloha : Zoznam svedeckých výpovedí o utrpení Slovákov po Viedenskej arbitráži, ktoré ÚPN na „Festivale slobody 2024“ celoplošne ignoruje
Utrpenie Slovákov na odtrhnutom území Slovenskej republiky verne opisuje ako priamy súčasník a svedok udalostí, univerzitný profesor Jozef M. Kirschbaum, zostavovateľ knihy „Krvácajúca hranica“, ktorá obsahuje veľké množstvo zaprotokolovaných svedeckých výpovedí Slovákov. Prvé vydanie „Krvácajúcej hranice“ vyšlo v roku 1940, muselo však byť na nátlak Berlína a intervenciu Budapešti spálené. Ďalším zásadným dielom je trojzväzková edícia prameňov pod názvom „Viedenská arbitráž I.-III., ktorú pripravil historik Slovenskej akadémie vied Dr. Ladislav Deák, ďalej aj dielo Emanuela Böhma: „V šesťročnom zajatí: spomienky na roky 1938-1945“.
V minulých rokoch aj ÚPN a niektorí jeho vedeckí pracovníci publikovali k tejto problematike (zborník Juh Slovenska po Viedenskej arbitráži, materiály v časopise Pamäť národa a pod). Nepochybne, všetci vedeckí pracovníci Ústavu pamäti národa o tom, čo si vytrpeli Slováci na obsadenom území dobre vedia. O to viac zarážajúce je, že tieto odborné výstupy, tieto fakty z totalitnej minulosti 20. storočia dnešné vedenie ÚPN účelovo a vedome zamlčuje a obchádza!
Zideologizovaný výklad dejín bol charakteristický pre komunistických „historikov“ v období totality. Nazdávame sa, že tento ideologický prístup je tu stále prítomný a pred ním musí ustúpiť aj ľudská dôstojnosť Slovákov. Falšovaním dejín ÚPN napomáha rozkladným iredentistickým silám, ktoré na Slovensku intenzívne pôsobia, o čom sa môžete dočítať viac tu:
https://www.zsi.sk/wp-content/uploads/Sprava_o_naraste_iredenty_na_juhu_SR_2023.pdf
Zoznam svedectiev konkrétnych osôb, ktoré sa obracali na vládu 1. Slovenskej republiky s prosbou o pomoc v tragických situáciách a vláda robila čo vedela, aby im pomohla.
1 Trýznenie Rudolfa Lapára žandármi.
2 Mučenie Vendelína Moňáka, Jána Vyrvu a Jozefa Oškvarka maďarskými žandármi a vojakmi.
3 Dokaličenie slovenského sedliaka.
4 Trýznenie Jána Čulíka maďarskými žandármi.
5 Trýznenie manželov Novákovcov.
6 Vyhnanie Ondreja Križu, ktorý si kúpil majetok z voľnej ruky.
7 Vyhnanie slovenských roľníkov z Bellovej Vsi
8 Rabovačka a vyhnanie Žofie Lackovej
9 Orabovanie a vyhnanie Štefana Katreniaka.
10 Situácia na obsadenom území.
11 Prenasledovanie Slovákov v Leviciach.
12 Vyhnanie Štefana Sečanského.
13 Trýznenie Slovákov v Blažove maďarskými vojakmi.
14 Rabovanie v Tomášove.
15 Trýznenie Jána Maňáka.
16 „Oslobodenie“ Šamorínskeho okresu.
17 Olúpenie Pavla Pavloviča.
18 Maďarskí dôstojníci predstavujú sa Slovákom.
19 „Štefan Vaško musí zmiznúť do 24 hodín.“
20 Znásilnenie Z. S. maďarskými vojakmi.
21 Lekárske vysvedčenie o znásilnení Z. S. maďarskými vojakmi.
22 Neospravedlnenie prof. Dr. Böhma
23 Trýznenie slovenských študentov na polícii.
24 Neospravedlnenie prof. J. Dobrovodského.
25 Vyhnanie riaditeľa štátneho gymnázia Jozefa Trochtu.
26 Mučenie prof. Karola Boška.
27 Vyhnanie rehoľ. učitelky Emílie Durákovej.
28 Pomery v „oslobodenej“ Šemši.
29 Správa Sr. M. Konštantíny, bývalej predstavenej sestier Sv. Kríža v Krásnej pri Košiciach, o jej vyhnaní z Maďarska.
30 Správa Sr.M. Amabilis Hederovej, t.č. rehoľnej uč. pri r.-k. ľ. šk. v Širokom, o jej vyhnaní z Maďarska.
31 Zoznam učiteľov a profesorov, ktorí boli po 10. novembri 1938 z územia obsadeného Maďarskom vyhnaní a potom boli prevzatí do školských služieb Slovenskej republiky
32 Neospravedlnenie učiteľa Štefana Šaláta komisiou v Leviciach
33 Ako skončil pokus o založenie slovenskej školy v Ruskove.
34 Boj o slovenskú školu v obci Nádoždi.
35 Žandári roztrhali žiadosť o povolenie slovenskej školy v Balogde.
36 Slovenská zástava na kostole v Nádoždi (zápisnica a obžalovací list.)
37 PRÍČINY Z AKÝCH BOLI PREPÚŠŤANÍ SLOVÁCI ZO ŠTÁTNYCH SLUŽIEB
38 Prípad Františka Kupca z Nových Zámkov.
39 Prípad Imricha Kmeťa z Fedýmeša nad Žitavou.
40 Prípad Jána Jaššu z Nových Zámkov.
41 Prípad Jána Méhna z Košíc.
42 Prípad Štefana Mikulka z Nových Zámkov.
43 Prípad Imricha Vojtka z Nových Zámkov.
44 Prípad Jána Mančušku z Nových Zámkov.
45 Prípad Jozefa Kramára z Nových Zámkov.
46 Prípad Jána Polačka z Malého Váradu.
47 Prípad Štefana Astaloša z Komjatíc.
48 ROZHODNUTIA MINISTRA OBCHODU A DOPRAVY O NEOSPRAVEDLNENÍ SLOVENSKÝCH ŽELEZNIČIAROV.
49 Zoznam slovenských železničiarov, ktorí boli dosiaľ prepustení zo služieb maďarských štátnych železníc.
50 Situácia biskupa Jozefa Čárskeho v Košiciach.
51 Sťažnosť ždanských a šemšanských občanov proti zavádzaniu maďarčiny.
52 Sťažnosť z obce Šemša.
53 Internovanie farára Jozefa Pavlíka v Barci.
54 Odvolanie farára Pavlíka.
55 Vyhnanie farára Michala Dulu z Čane.
56 Martýrium farára Jozefa Baloga.
57 Slovenský spev v nádožďskom kostole.
58 Jeho deti chodili do Katolíckeho kruhu ….
59 Mučenie Gustáva Fiačana vo väzení.
60 Väznenie Jána Drienskeho.
61 Väznenie a mučenie taj. Ladislava Vojačka.
62 Väznenie a týranie Dr. Jozefa Katonu.
63 Väznenie a týranie Jána Vargu.
64 Týranie Alexandra Babáča.
65 Lekárske vysvedčenie o týraní A. Babáča.
66 Trýznenie Slovákov v Haliči.
67 Trýznenie Štefana Švihlu a Anny Lekárovej.
68 Mučenie Jána Matu.
69 „Vypočúvanie“ Ladislava Figuru v Haliči
70 Mučenie Karolíny Kellerovej.
71 Mučenie Mikuláša Havrilu.
72 Mučenie študenta Murgaša na košickej polícii.
73 Študent Pavol Baran – trýznenie na košickej polícii.
74 Študent Martin Miček, mučený maďarskými žandármi.
75 Zastrelenie Márie Kokošovej v Šuranoch.
76 Trýznenie Šurancov po zastrelení Márie Kokošovej.
77 Postrelenie Hajnalovej v Černíku.
78 Pálenie slovenských kníh aj celých knižníc
79 Školské krivdy
80 Týždenník Slovenská jednota – len vďaka princípu reciprocity
81 Humoresky z maďarských štatistík
82 Výroba papierových Maďarov
83 Boj za pravdu a spravodlivosť
84 Cirkev v službách maďarizácie
85 Svedectvo Ladislava Zrubca (Príhovor k vydaniu knihy z r. 2003)
86 Kedy Slováci vybudujú na južnom Slovensku dôstojné pamätníky, ktoré by pripomínali temné roky horthyovskej okupácie?
Zdroj: Kniha Krvácajúca hranica, viď:
https://www.zsi.sk/wp-content/uploads/86.Vyrocie-Viedenskej-arbitraze-2024.pdf
Zdroj:
https://www.zsi.sk/staznost-na-upn-vo-veci-selektivnej-prezentacie-dejin-na-festivale-slobody-2024/
