Krupinská planina, Štiavnické vrchy
Krupinská planina sa rozprestiera na juhu stredného Slovenska v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Patrí do oblasti Slovenské stredohorie, ktoré je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Pre charakter reliéfu sú typické horizontálne tabuľové štruktúry. Jednotvárnosť reliéfu miestami narušujú andezitové tvrdoše. Rieky a potoky sa na planine lúčovito roztekajú... Planina sa postupne mierne zvažuje zo severu na juh. Územie odvodňujú predovšetkým riečky Tisovník, Stará rieka, Plachtinský potok Krupinica, Litavica a Litava. Všetky povrchové toky patria do povodia Ipľa. Zalesnené časti tvoria predovšetkým hrabové a dubové lesy, odlesnené plochy sa využívajú ako polia, lúky a pasienky či ovocné sady. Pre Krupinskú planinu je typické roztratené laznícke osídlenie. Vojenský výcvikový priestor Lešť, ktorý je neprístupný pre verejnosť, okrem pohorí Javorie a Ostrôžky zasahuje aj do Krupinskej planiny a patrí medzi najznámejšie výcvikové priestory v strednej Európe. Najvyšším vrchom je Kopaný závoz s nadmorskou výškou 775 metrov.
Štiavnické vrchy
Štiavnické vrchy patria do oblasti Slovenského stredohoria a sú najrozsiahlejšie sopečné pohorie celých Západných Karpát. Rozprestierajú sa na strednom Slovensku v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Toto územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov – približne stoštyridsať druhov a odrôd minerálov a rúd drahých kovov, ktoré tu v minulosti intenzívne ťažili. Vďaka pôvodnej baníckej činnosti je toto územie pomerne dobre osídlené. Reliéf má prevažne vrchovinový a hornatinový charakter... Štiavnické vrchy ležia na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických typov, čo sa odráža aj v horizontálnom a vertikálnom prelínaní teplomilných prvkov flóry a fauny s karpatskými horskými prvkami. Pôvodne prevažovali dubové, bukové a hrabové lesy. V dôsledku banskej činnosti sa však zachovali už len v nižších polohách. Vo vyšších polohách prevláda smrek, vyskytuje sa tu aj jedľa a borovica. Odlesnené plochy sú pokryté trávnatým porastom a oráčinami. Na území Štiavnických vrchov sa nachádza mnoho umelých vodných nádrží nazývaných tajchy, ktoré vznikli v súvislosti s potrebami baníctva. Najvyšším vrchom je Sitno s nadmorskou výškou 1 009 metrov.
Literatúra:
Monika Srnková: Naše Slovensko, Nesvady: Foni book. 2015, s. 127.
