Stalingrad, dnes Volgograd je miesto, kde v roku 1943 došlo k obratu celej druhej svetovej vojny. Tu sa skončil plán na vyhladenie slovanskej rasy z povrchu Zeme.
Napokon vedel, či len cítil to aj Tiso. Koncom roka 1941 na otázku Jána Mikulu, vtedy šéfa Združenia priemyslu, obchodu, živnosti, bánk a poisťovní: „Čo bude s nami, keď vyhrá vojnu Hitler?“ – odpovedal takto: „Ako kňaz verím v riadenie Božie. Boh nedovolí, aby vo svete vládol systém, ktorý je proti viere. Koľko kňazov i biskupov je už v nemeckých koncentračných táboroch. Svet by riadila nemecká rasa, a my Slováci, Slovania, by sme boli v nevýhode. Nepasovali by sme do nemeckého „lebensraum“. Možno by nás presídlili niekam do Ruska.“
Nebol len otrasný židovský holokaust, ale bol aj holokaust slovanskej rasy, ktorý Nemecko už skúšalo na okupovaných územiach vtedajšieho ZSSR ich vyčisťovaním od ruského, ukrajinského či bieloruského obyvateľstva jednotkami SS, ktoré šli tesne za wehrmachtom. Vyčisťovanie to bolo kruté, mestečká a dediny kompletne zrovnávali so zemou. Po skončení vojny sa mal uskutočniť „Generalplan Ost“ Reinharda Heydricha s cieľom etnicky vyčistiť európsku časť ZSSR od slovanskej rasy a vysídliť všetky slovanské národy za Ural. Tam mali Slovania ako otroci do vymretia pracovať v baniach, z ktorých by Nemci zdrojovo zaisťovali budovanie projektu „Germania“. Ruská zem mala byť rozdelená za odmenu nemeckým vojakom a osídlencom z Ríše.
Zámery Nemcov (nazývaných aj Frankami či Germánmi) poznáme aj zo slovenských dejín. Predkovia Nemcov a nie Slovanov sa do dnešných sídel prisťahovali skadesi zo severozápadu a vytlačili stade pôvodne tam sídliacich Slovanov (Lužických Srbov) s pretrvávajúcim východným apetítom, pomenovaným Barbarossom ako „Drang na Osten“. Ich imperiálny princíp „čižmy“ v rámci neustáleho vstupovania do našich dejín sa dá čítať takto: ako odplata za povýšenie staroslovenčiny na bohoslužobný jazyk uväznenie Metoda, ako odplata za osamostatňovacie úsilie oslepenie Rastislava a uväznenie Svätopluka, a keď sa ten ľstivo oslobodil a porazil Frankov, ako odplata nielen jeho trvalý zápis do análov a ako zradcu a takmer strýkovraha, ale aj „radca“ Viching, rozvracač Svätoplukovho a Metodovho diela, Arnulfovo pozvanie staromaďarských kmeňov na naše územia a ovplyvňovanie uhorských dejín v náš neprospech vmešovaním sa do personálnych riešení na tróne svadobnou politikou i priamym menovaním kráľov. Jedným z rozhodujúcich takýchto činov bolo zasnúbenie Šalamúna so sestrou nemeckého kráľa Henricha Štvrtého Juditou v septembri 1058 a jeho posadenie na trón švagrom Henrichom, ktorý v roku 1063 vpadol do Uhorska, keď potom vládol až do osudovej bitky pri Moďorode, kde ho 14. marca 1074 porazil Gejza s bratom Ladislavom pod nitrianskou vlajkou, strieborným dvojkrížom v červenom poli a ukončil tak vládu Šalamúna a územie Nitrianska, ohraničené na juhu Matrou sa definitívne stalo súčasťou Uhorska až do roku 1918. Patrí sem aj stáročné okupovanie slovenských baní a miest, vstup Adolfa Hitlera do našich dejín 13. marca 1939, okupácia z konca augusta 1944, ktorá privliekla na naše územie vojnu, a po tom, po vojne marxizmus s povestnou Engelsovou vetou: „Zločiny Nemcov a Maďarov na Slovanoch patria k najlepším a najspravodlivejším činom, akými sa nemecký i maďarský národ môžu v dejinách pochváliť“.
K definitívnej genocíde Slovanov nedošlo len vďaka obrovskej obete obrancov Moskvy, Leningradu a Stalingradu. Bez víťazstva Rusov pri Stalingrade by sme dnes už tu neboli. Ani Česi, ani Poliaci a vôbec Slovania.
Nepriateľom národov je plynúci čas. Národy zabúdajú na to, čo prežili v minulosti, a preto sú a budú nútené si ju zopakovať. Ibaže teraz už nemusí prísť na pomoc Stalin alebo obrancovia Stalingradu. Teraz môžu slovanské národy zaniknúť v tichosti a dokonca aj z vlastného rozhodnutia. Lebo Nemecko opäť velí slovanským národom, ktoré sa znovu stavajú proti Rusku, ktoré ich zachránilo pred „Generalplanom Ost, pričom dnes je na stole „Generalplan Islam“. Prísun moslimských migrantov do Európy, do spoločnosti, do školských tried. Západ na čele s Nemeckom nám opäť diktuje a náš údel a osud nemá byť naša budúcnosť. Zradcovia národa premietajú našim deťom propagandistická videa o dobrotivých džihádistoch v Čečensku, našim deťom sa vnucuje inklúzia s deťmi Arabov, médiá píšu, že islam je tolerantný. A intenzívne počúvame o rozpínavosti a nedemokratickosti Ruska. A čo celoplošné testovanie Slovákov, a možno zároveň aj testovanie novej medicíny v našich nosoch po tieto dní? Nevyšlo z nemeckej hlavy počas stretnutia Matoviča s Merkelovou v Bruseli?
Naša slovanská podstata by sa mala prejaviť v štátnej stratégii a politike nášho štátu, ale aj ostatných slovanských štátov a národov. Nenechajme sa zničiť, preformátovať… Ostaňme, priatelia, sami sebou.
Zdroj: https://blog.hlavnespravy.sk/24158/nemecka-cizma-v-nasich-dejinach-i-teraz/
